Bratislavská kapela nahrala šesť pesničiek, ktoré nie sú čiernobiele. Od folku sa hudobníci za posledné roky posunuli k funk-rocku s progresívnymi prvkami. Na internete mohli skalní fanúšikovia nahrávku nájsť na rôznych platformách už v novembri, kapela sa však pri jesennom pretlaku noviniek rozhodla o ňom širšiu verejnosť informovať až teraz, na začiatku nového roka, v ktorom by podľa vlastných slov chcela expandovať "do obývačiek, kuchýň, áut či kancelárií nových poslucháčov".

Na šesťpesničkovom EP s názvom Batohy, sny a... sa prelínajú hudobné svety troch kmeňových členov, ktorými sú Tomáš Garai (ak je vám meno povedomé, tak áno, je to redaktor, resp. občasný prispievateľ Hudba.sk, ktorý nás týmto projektom prekvapil), Ady Kelemen a Peter Mišík. Okrem rocku tu počuť funk, psychedéliu, bigbeat, bluegrass, country aj blues.

Straky a nálezy totiž nechcú byť "kapelou, v ktorej sa všetko točí okolo štyroch akordov, štyroch štvrtín a slove láska. Aj keď nepopierame, že aj z toho vedia vzniknúť pekné veci, vybrali sme si však inú cestu," tvrdia. Celkové smerovanie ich hudby udáva už zloženie kapely, teda dvaja gitaristi, silná rytmická sekcia a tri spevácke hlasy. Počuť teda aj vplyvy skupín, ktoré stavali na harmóniách, ako The Police, The Beatles, Simon and Garfunkel či Queen.

Vlčiaci, straky aj brezy

Príbeh skupiny sa začal písať ešte v roku 2015 v Nových Zámkoch. Gitaristi a speváci Ady Kelemen, známy aj z kapely Kiero Grande, a Tomáš Garai sa tu začali stretávať s textárkou a kreatívkyňou Veronikou Garbanovou. Za veľmi krátky čas vzniklo v tomto zložení takmer 20 skladieb, ktoré boli napísané pre dve akustické gitary. Vtedy sa to ešte kľudne dalo nálepkovať ako "pesničkárstvo" prípadne folk. Zo spolupráce vzniklo niekoľko zaujímavých a intímnych koncertov. Jeden z nich bol spojený aj s vernisážou Adyho surreálnych kresieb.

Pesničky s týmto štýlom ladili, keďže sami boli akousi akustickou surreálnou vsuvkou, minimálne po textovej stránke. V riadkoch a medzi nimi sa prelína snový svet s realitou, vystupujú v nich jazvečíky, vlčiaci, straky aj brezy. Ak ste zvedaví, ako  kapela znela v tejto ére, na Bandcampe stále nájdete jej eponymnú nahrávku. Okrem iného sa z nej dozviete, čo znamenajú tri bodky v názve nového EP.

Neskôr, po dlhšej odmlke, sa kapela rozhodla skúsiť niečo nové, tentokrát však už jej členovia hniezdia v Bratislave. Od akustických pesničiek prešli k novej forme progresívnych rockovo-funkových skladieb a začali písať inú, energickejšiu ale aj temnejšiu hudbu. Zostava so štyrmi členmi dáva väčší priestor pre experimentovanie, avšak prináša aj aranžérske hlavolamy ako sfunkčniť staré pesničky s bicími (Peter Mišík) a basou (Katka Böhmová).

Výsledkom snaženia sa už aj s novou posilou rozhodli pretaviť do svojho prvého EP Batohy, sny a… "Nahrávka obsahuje šesť skladieb, z toho dve – Batohy a Altofóbia – pochádzajú ešte z historických čias. Ostatné štyri sú už výplodom tria s Peťom, ktorý sa k nám pridal pred štyrmi rokmi," hovorí kapely Tomáš.

Nahrávka vznikla v domácich podmienkach, mix a mastering však robil talentovaný hudobník, zvukár a dobrý kamarát v jednom, Robo Balogh, ktorý rozbieha štúdio Constrictor Studio vo svojej novej domovine v Pennsylvánii. Pri ladení zvuku nahrávky si kapela dala za cieľ, aby sa výsledný produkt podobal tomu, čo odznieva aj na pódiu.

Farebné pesničky

Snahou Strák (alebo Striak v tzv. "internom genitíve") podľa ich vlastných slov nie je nič viac ani menej než robiť to, čo ich baví – písať pesničky, ktoré nemusia byť úplne "radio friendly"… Ale aj môžu. V minulosti sa kapela zámerne vyhýbala refrénom v klasickom zmysle slova, teda že by sa mali opakovať. Nové pesničky majú síce už tradičnejší formát, ale stále úplne nezapadajú do šablón.

"Radi pracujeme s momentmi prekvapenia a sme fanúšikmi aj inštitútu gitarového sóla, ktoré zažívalo svoju renesanciu v sedemdesiatych rokoch. Práve toto obdobie a jeho velikáni sú pre nás veľkou inšpiráciou," prezrádza Tomáš Garai.

V takmer 23 nahratých minútach hudby z ich debutu sú zastúpené rôzne farby, a to doslova. Skladby ako Ružový skalár, Zelený mesiac, či Modrá čiara sa snažia kresliť obrazy v hlavách poslucháčov nielen v monochromatickom prevedení, ako by sa od strák čakalo. Prvú menovanú skladbu môžete aktuálne podporiť v hitparáde určenej na zviditeľnenie nových hudobných projektov, Demovnica Rádia_FM.

Hudba ako prostriedok k objavovaniu seba samých

"Snažíme sa nekradnúť a neradi chodíme ani po vyšľapaných cestách. V hudbe viac či menej objavujeme samých seba. Samozrejme, aj my sa nejak v čase meníme a dávame si nové a nové výzvy, že čo keby sme skúsili urobiť takúto pesničku," hovorí Tomáš.

"Raz som čítal rozhovor, tuším s Danielom Salontayom z Longitalu, ktorý hovoril o tom, že sa ako kapela nikdy neprispôsobovali nejakým trendom, ale išli si svoje. Takéto niečo hýbe aj Strakami. Jasné, že vonkajšie vplyvy človek nevie úplne vylúčiť, ale už rozmanitosťou hudby, ktorú vníma vie predísť nejakému predbežnému zaškatuľkovaniu," dodáva.

Kapelu Straky a nálezy si môžete vypočuť aj naživo 19. januára v bratislavskom Pink Whale. Vystúpia spolu so skupinou DŽEM NA3. (viac na FB evente)

Text: Hudba.sk (zdroj: Straky a nálezy)