Britská legenda elektronickej hudby The Prodigy v pondelok predstavila ohlasovaný singel Nasty, ktorý jej prvou novinkou od vydania albumu Invaders Must Die z roku 2009. Skladbu odremiéroval Zane Lowe vo vysielaní BBC Radia 1, následne k nej kapela zverejnila animovaný videoklip.

Video je, bohužiaľ, aspoň čo sa týka kreativity, tou najzaujímavejšou časťou nového singla. The Prodigy pri ohlásení svojho šiesteho albumu The Day Is My Enemy avizovali, že prinesú surový a agresívny zvuk. V tomto smere nesklamali - singel Nasty je postavený na nekompromisnom breakbeate, špinavej kombinácii gitár a elektroniky a punkovom vokálnom prejave Keitha Flinta. Je to priamy útok na sluchovody, ktorý bude na koncertoch nepochybne veľkým hitom, skladba, ktorá veľmi suverénne a sebavedome kričí, že sa vracajú králi elektronického rocku, či rockovej elektroniky, ako chcete. Ak by novinka vyšla na albume The Fat of the Land (1997), bola by dnes rovnakou klasikou ako Smack My Bitch Up, Breathe a Firestarter.

Stávka na istotu

Svojou explozívnou energiou a surovosťou dosť pripomína aj nealbumový singel Baby's Got a Temper z roku 2002, horšie je, že bicie sú ako cez kopirák zo singla Omen z ostatnej štúdiovky. Je preto trochu sklamaním, že prvý singel po tak dlhom čase je v kontexte tvorby jednej z najvplyvnejších kapiel posledných 25 rokov až takou výraznou stávkou na istotu. Keď si totiž spomeniete na prvé albumy Experience (1992) a Music for the Jilted Generation (1994), ktorým dominovala žánrovo nespútaná tvorivosť producenta Liama Howletta s veľkou variabilitou tempa, rytmiky, atmosféry či dĺžky skladieb, novinka má od jeho vtedajšej inovatívnosti poriadne ďaleko. Je to síce výborne vyprodukovaný a nahratý singel, ktorý baví aj po viacnásobnom vypočutí (dokonca stále viac), no zároveň ukazuje, že kapela ani tentoraz nemala ambíciu výraznejšie upraviť, či nebodaj opustiť osvedčený "vzorec na úspech" zo spomínaného tretieho albumu The Fat of the Land.

Jedna zo zásadných nahrávok 90-tych rokov bola soundtrackom môjho dospievania, no The Prodigy už nikdy potom nedokázali priniesť rovnako vzrušujúci a inšpiratívny zvrat vo svojej tvorbe. Howlett sa oň pokúsil sám na albume Always Outnumbered, Never Outgunned (2004), na túto kapitolu je však lepšie zabudnúť. Zatiaľ posledná štúdiovka Invaders Must Die (2009) po zjednotení trojice (Flint, Howlett a Maxim Reality) znamenala návrat vo veľkom štýle a koncertnej forme, no akoby to už neboli tí priekopníci, ktorí inšpirujú ostatných. Naopak, mnohí kritici im vyčítali, že sa vezú na zvuku, ktorým sa v tom období preslávili austrálski Pendulum. "Kolotočárske" synťáky síce Howlett dokázal do tvorby The Prodigy zakomponovať celkom vkusne a aj vďaka tomu kapela získala množstvo nových fanúšikov z mladšej generácie, no pre náročnejších poslucháčov bol piaty album skôr sklamaním.

Možno aj preto sa kapela rozhodla vrátiť k drsnému zvuku zo svojho komerčne najúspešnejšieho albumu. Či na očakávanej šestke The Day Is My Enemy ponúkne niečo viac než len voľné pokračovanie The Fat of the Land, sa dozvieme 30. marca. Štúdiovka, na ktorej spolupracovali aj Sleaford Mods a Flux Pavilion, ponúkne spolu 14 piesní - zatiaľ však poznáme len jednu, takže na hodnotenie je priskoro a verím, že trojica ešte dokáže prekvapiť. Kapela novinku najskôr v máji predstaví na domácich koncertoch vo Veľkej Británii, neskôr však v rámci turné určite zavíta aj na kontinent.


Tracklist albumu The Day Is My Enemy:

1. The Day Is My Enemy
2. Nasty
3. Rebel Radio
4. Ibiza (featuring Sleaford Mods)
5. Destroy
6. Wild Frontier
7. Rok-Weiler
8. Beyond the Deathray
9. Rhythm Bomb (featuring Flux Pavilion)
10. Roadblox
11. Get Your Fight On
12. Medicine
13. Invisible Sun
14. Wall of Death

Autor: Patrik Marflák
Foto: Ľubomír Panák - archív Hudba.sk

Súvisiaci interpreti: The Prodigy