Túlaví

Jablone

Stál tam celkom sám na tom našom rázcestí,
potom sa spustil smerom k nám, tým zeleným námestím
a spieval pieseň, tú istú pieseň, tú pieseň z plných pľúc.

Laj laj laj laj laj laj laj laj laj laj …..

Vo vetre sa na skrývačku hrajú
lupene kvetov z jabloní
pod mostom na vode sa lúče slnka odrážajú
a vánok jarný pri dverách leta zazvoní.

Refrén: Stál …

Tá správa prišla ako víchor
osada stíchla dojatím
kto ho poznal tomu v hlase zblúdil smútočný tón
no v našich predstavách bol taký ako predtým.

Refrén: Stál …

A jablone zase rozkvitajú
čas ako blázon uteká
nad malým krížom vtáci vôkol svoj nápev rozdávajú
a jeho „Ahoj“ zhltla tá diaľka ďaleká.

Refrén: Stál …

Refrén: Stál …pieseň, tú istú pieseň čo spievali sme vám.