Anastacia

Sedí vo svojom kúte
a uspáva sa vlastným spevom
zabalená do všetkých tých sľubov
ktoré sa nikto nepokúša dodržať
Už neplače
už jej neostali žiadne slzy na utretie
Len denníky plné prázdnych strán
city, ktoré sa vytratili nevedno kam
Ale ona bude spievať

Až kým všetko nezhorí
kým každý nebude kričať
kým nezhoria ich lži
nezhoria moje sny
Všetku túto nenávisť
A všetku túto bolesť
Všetko to spálim
môj hnev ovládne všetko
kým všetko nezhorí

Ide životom nepovšimnutá
a vie, že nikoho nezaujíma
každý je pohltený svojou vlastnou pretvárkou
a tak ju nikto nevníma
a tak aj naďalej spieva

Až kým všetko nezhorí
kým každý nebude kričať
kým nezhoria ich lži
nezhoria moje sny
Všetku túto nenávisť
A všetku túto bolesť
Všetko to spálim
môj hnev ovládne všetko
kým všetko nezhorí