Prosím, mama
uzemňuješ ma celý čas
viem, že som bol správny
stále
A dúfam
pamätám si ma ako dieťa
neviem čo som robil
iba som sa bavil
Nemohla si čakať niečo nové
včera som nad tebou rozmýšlal
a to mi vzalo myšlienku, že som nemohol zmyznúť
je príliš neskoro, je koniec
Nič sa nestratí,
vždy som bol chlapec, ktorý chodí von až keď dokončí všetky svoje chorobné povinnosti
nič sa nedá robiť,
oni mi už nebudú veriť, lebo som na to predtým kašlal.
do riti, otec
už ma nekop do zadku
ja viem, že som ťa poznal aj nezmyselného
ako si len strácal čas
môžem z toho obviniť
jedného z mojich hlúpich priatelov
ale bola to len chvílka
a od vtedy píšem tieto riadky
uzemňuješ ma celý čas
viem, že som bol správny
stále
A dúfam
pamätám si ma ako dieťa
neviem čo som robil
iba som sa bavil
Nemohla si čakať niečo nové
včera som nad tebou rozmýšlal
a to mi vzalo myšlienku, že som nemohol zmyznúť
je príliš neskoro, je koniec
Nič sa nestratí,
vždy som bol chlapec, ktorý chodí von až keď dokončí všetky svoje chorobné povinnosti
nič sa nedá robiť,
oni mi už nebudú veriť, lebo som na to predtým kašlal.
do riti, otec
už ma nekop do zadku
ja viem, že som ťa poznal aj nezmyselného
ako si len strácal čas
môžem z toho obviniť
jedného z mojich hlúpich priatelov
ale bola to len chvílka
a od vtedy píšem tieto riadky