Eminem – When I´m Gone
(úvod)
yeah...
toto je môj život...
hádam, že aj moje vlastné slová...
(verzia 1)
Milovali ste niekedy niekoho tak veľmi, že by ste zaňho obetovali život?
Nie ako frázu, nie, doslova obetovali život?
Keď vedeli, že sú vaším srdcom,
A vy ste vedeli, že ste ich brnením.
A zničili by ste každého, kto by sa im pokúsil uškodiť.
Ale čo sa stalo s karmou, otočíš sa vpravo a udrú ťa?
A všetko, čoho si sa zastával sa obráti proti tebe, napriek tebe?
Čo sa stane, keď sa staneš hlavným zdrojom bolesti?
„Ocko, pozri sa, čo som spravila“, ocko musí stihnúť lietadlo.
„Ocko, kde je mamička? Nemôžem ju nájsť, kde je?“
Neviem, choď sa hrať Hailie, zlatko, otecko má veľa práce
Ocko píše pieseň, tá sa nenapíš sama.
Raz ťa pohojdám, potom sa hojdaj sama.
Potom sa otočíš naspäť k tej piesni a povieš jej, že ju miluješ
Dotkneš sa jej mamy, ktorej je vernou kópiou.
Toto je Slim Shady, zlatko, Slim Shady je blázon,
Shady ma stvoril, ale dnes Shady hojdá dieťa...
(refrén)
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
(verzia 2)
Stále mám tento sen, hojdám Hailie,
Ona kričí, nechce, aby som spieval.
„Kvôli tebe mamička plače, prečo? Prečo mamička plače?
Zlatko, ocko už viac neodíde, “ocko, ty klameš!
Vždy to hovoríš, vždy hovoríš, že tentokrát je to naposledy.
Ale už viackrát neodídeš, si len môj!“
Hádže krabice pred dvere, snaží sa ich zablokovať.
„Ocko, prosím, ocko neodchádzaj, ocko prestaň!
Hľadá niečo vo vrecku, vyťahuje malinký medailónik,
Je v ňom fotka, „ochráni ťa ocko, zober si ho so sebou“
Pozriem hore, je to môj odraz v zrkadle.
Tieto po****né steny musia hovoriť, pretože ich počujem.
Hovoria: Máš poslednú šancu urobiť, čo je správne – a to dnes večer,
Tak choď a ukáž im, že ich miluješ, než bude neskoro.“
A ako odchádzam dverami zo spálne,
tie vedú na javisko, miznú a svetlo reflektoru žiari
a ja spievam...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
(verzia 3)
60 000 ľudí vstáva zo svojich sedadiel
opona sa zatvára, hádžu mi k nohám ruže,
klaniam sa a ďakujem vám všetkým, že ste prišli
kričia tak hlasno, ešte posledný pohľad,
letmý pohľad dolu, neverím vlastným očiam
„ocko, to som ja, pomôž mamičke, jej zápästie krváca“
ale zlatko, sme vo Švédsku, ako si sa dostala do Švédska?
„sledovala som ťa, povedal si, že neodchádzaš,
oklamal si ma, ocko, a rozosmutnil si mamičku.
A kúpila som ti túto mincu, je tam napísané: “najlepší otecko“
To je všetko, čo som chcela, len som ti ju chcela dať.
To som dosiahla –dobre, už s mamičkou odchádzame.“
Ale veď počkaj, „Už je neskoro, rozhodol si sa,
Teraz choď a ukáž im, že ich máš viac rád než nás“
Toto chcú, chcú teba, Marshall, stále kričia tvoje meno,
Niet divu, že nemôžeš zaspať, vezmi si ďalšiu tabletku.
Yeah, vsadím sa, že by si mal. Rapuješ o tom , yeah, slovo, nech je to skutočné.
Počujem potlesk, celý čas nevidím.
Ako by sa to mohlo stať, že sa za mnou zaťahuje opona?
Otáčam sa, na zemi je pištoľ, zdvíham ju,
Priložím si ju k hlave a zvriesknem: „Zomri Shady!“ a stlačím spúšť.
Obloha tmavne, život mi prebleskol hlavou, lietadlo, v ktorom som mal byť sa rúti a horí v popol.
Vtedy sa zobúdzam, budík zvoní, vtáky štebocú,
Je jar a Hailie sa vonku hojdá. Vstávam ku Kim a pobozkám ju,
Poviem, že mi chýbala, Hailie sa len usmeje a zažmurká na svoju malú sestričku.
Len-len, že stihnem povedať...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
(outro)
(...opona padá a počuť kroky)
(úvod)
yeah...
toto je môj život...
hádam, že aj moje vlastné slová...
(verzia 1)
Milovali ste niekedy niekoho tak veľmi, že by ste zaňho obetovali život?
Nie ako frázu, nie, doslova obetovali život?
Keď vedeli, že sú vaším srdcom,
A vy ste vedeli, že ste ich brnením.
A zničili by ste každého, kto by sa im pokúsil uškodiť.
Ale čo sa stalo s karmou, otočíš sa vpravo a udrú ťa?
A všetko, čoho si sa zastával sa obráti proti tebe, napriek tebe?
Čo sa stane, keď sa staneš hlavným zdrojom bolesti?
„Ocko, pozri sa, čo som spravila“, ocko musí stihnúť lietadlo.
„Ocko, kde je mamička? Nemôžem ju nájsť, kde je?“
Neviem, choď sa hrať Hailie, zlatko, otecko má veľa práce
Ocko píše pieseň, tá sa nenapíš sama.
Raz ťa pohojdám, potom sa hojdaj sama.
Potom sa otočíš naspäť k tej piesni a povieš jej, že ju miluješ
Dotkneš sa jej mamy, ktorej je vernou kópiou.
Toto je Slim Shady, zlatko, Slim Shady je blázon,
Shady ma stvoril, ale dnes Shady hojdá dieťa...
(refrén)
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
(verzia 2)
Stále mám tento sen, hojdám Hailie,
Ona kričí, nechce, aby som spieval.
„Kvôli tebe mamička plače, prečo? Prečo mamička plače?
Zlatko, ocko už viac neodíde, “ocko, ty klameš!
Vždy to hovoríš, vždy hovoríš, že tentokrát je to naposledy.
Ale už viackrát neodídeš, si len môj!“
Hádže krabice pred dvere, snaží sa ich zablokovať.
„Ocko, prosím, ocko neodchádzaj, ocko prestaň!
Hľadá niečo vo vrecku, vyťahuje malinký medailónik,
Je v ňom fotka, „ochráni ťa ocko, zober si ho so sebou“
Pozriem hore, je to môj odraz v zrkadle.
Tieto po****né steny musia hovoriť, pretože ich počujem.
Hovoria: Máš poslednú šancu urobiť, čo je správne – a to dnes večer,
Tak choď a ukáž im, že ich miluješ, než bude neskoro.“
A ako odchádzam dverami zo spálne,
tie vedú na javisko, miznú a svetlo reflektoru žiari
a ja spievam...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
(verzia 3)
60 000 ľudí vstáva zo svojich sedadiel
opona sa zatvára, hádžu mi k nohám ruže,
klaniam sa a ďakujem vám všetkým, že ste prišli
kričia tak hlasno, ešte posledný pohľad,
letmý pohľad dolu, neverím vlastným očiam
„ocko, to som ja, pomôž mamičke, jej zápästie krváca“
ale zlatko, sme vo Švédsku, ako si sa dostala do Švédska?
„sledovala som ťa, povedal si, že neodchádzaš,
oklamal si ma, ocko, a rozosmutnil si mamičku.
A kúpila som ti túto mincu, je tam napísané: “najlepší otecko“
To je všetko, čo som chcela, len som ti ju chcela dať.
To som dosiahla –dobre, už s mamičkou odchádzame.“
Ale veď počkaj, „Už je neskoro, rozhodol si sa,
Teraz choď a ukáž im, že ich máš viac rád než nás“
Toto chcú, chcú teba, Marshall, stále kričia tvoje meno,
Niet divu, že nemôžeš zaspať, vezmi si ďalšiu tabletku.
Yeah, vsadím sa, že by si mal. Rapuješ o tom , yeah, slovo, nech je to skutočné.
Počujem potlesk, celý čas nevidím.
Ako by sa to mohlo stať, že sa za mnou zaťahuje opona?
Otáčam sa, na zemi je pištoľ, zdvíham ju,
Priložím si ju k hlave a zvriesknem: „Zomri Shady!“ a stlačím spúšť.
Obloha tmavne, život mi prebleskol hlavou, lietadlo, v ktorom som mal byť sa rúti a horí v popol.
Vtedy sa zobúdzam, budík zvoní, vtáky štebocú,
Je jar a Hailie sa vonku hojdá. Vstávam ku Kim a pobozkám ju,
Poviem, že mi chýbala, Hailie sa len usmeje a zažmurká na svoju malú sestričku.
Len-len, že stihnem povedať...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
A keď budem preč, pokračujte, nesmúťte,
Tešte sa kedykoľvek budete počuť zvuk môjho hlasu,
Vedzte, že sa usmievam, keď na vás dolu pozerám
A nič necítim, takže odhoď bolesť,
Len mi vráť úsmev...
(outro)
(...opona padá a počuť kroky)