Jaro Filip

Boh aj v pekle prsty má

Adolf Hitler so Stravinským
umývajú mydlom haksne,
so zápalom takým istým,
ide im to celkom krásne.
Mercury a tučný teploš,
v kaviarni na pešej zóne,
vystreľujú svoje svetlo
na čiesi oči nepozorné.

Kennedy a doktor Gustáv,
ponorení do čiernej tmy,
dokázali podľa gusta
zásobiť sa citátmi.
Napoleon a major Nýmand,
pri gulečníku, ospalo
rozhodli sa ticho snívať,
čo z vojny im zostalo.

Desí vás to, že sú spolu?
Aj po smrti mať smolu!
Boh aj v pekle prsty má.
Boh aj v pekle prsty má.

Tam dole, pod čiernou hlinou,
spojil veľkých padlých synov.
Boh aj v pekle prsty má.
Boh aj v pekle prsty má.

V bare, kde sa žije život,
debatujú nie tak lživo,
jak ti hore v siedmom nebi,
síce čistí, avšak bledí,
bez možnosti vidieť dole,
na mastnom kaviarenskom stole,
nahý život celkom hriešny.
Modílm sa, kým nepovieš mi:

Poď dole, chlapče, máš už dosť
a právo na túto spoločnosť.
Len bezfarební opilci
uviaznú navždy v očistci.
Boh aj v pekle prsty má.
Boh aj v pekle prsty má.