Kamelot

Vo vnútri je bolesť
ktorú neviem definovať
Je tam prázdne miesto
Kde žiarila tvoja láska
od noci keď sme sa stretli
Do dňa keď si zomrela
Myslíš, že som si prial
Veríš stále, že som sa snažil

Príliš skoro sme boli rozdelený
A život sa ešte len začal

Ožiješ
zo zmätku v mojej duši
kde sme stále spolu spútaní
budeš tam
čakať pri bránach úsvitu
keď zavriem oči navždy

patrím ti
ty patríš mne
takto sa veci majú
vždy to tak malo byť

ako ranná hviezda
a vychádzajúce slnko

veď ma životom
a odpusť mi čo som urobil

Príliš skoro sme boli rozdelený
na temnotu a svetlo


Ožiješ
zo zmätku v mojej duši
kde sme stále spolu spútaní
budeš tam
čakať pri bránach úsvitu
keď zavriem oči navždy

zachráň ma
obráť to ako na teba myslím
s každým nádychom
som bližšie
bližšie k večnosti k tebe
čakám na deň keď odídem