Laco Lučenič

Spadlo nebo a zostala po ňom diera,
práve s tebou, štvorlístky som išiel zbierať,
Len tma okolo nás, nechala nás trápiť dlhý čas,
svetla sám nepoznám, táto choroba je veľmi rýchlo prenosná

Čo sa stalo, deň sa na sekundu skrátil,
Popadalo, kto ho naspäť hore vráti,
V tvojich očiach svitá, možno sa chceš niečo opýtať
V mokrej tráve skrytá,
Čo sa stalo, to sa stáva iba náhodou,
Nemôžem dýchať, akoby som bol pod vodou

Sa mi zdá, že horí zem podo mnou,
Sa mi zdá, že horí tma, a ty s ňou
Sa mi zdá, že zo svojho tela utečiem
A skúsim hádať, čo už dávno viem.

Spadlo nebo a zostala po ňom diera,
práve s tebou, štvrolístky som išiel zbierať.
V tvojich očiach svitá, možno sa chceš niečo opýtať
V mokrej tráve skrytá,
Čo sa stalo, to sa stáva iba náhodou,
Nemôžem dýchať, akoby som bol pod vodou

Sa mi zdá, že horí zem podo mnou,
Sa mi zdá, že horí tma, a ty s ňou
Sa mi zdá, že zo svojho tela utečiem
A skúsim hádať, čo už dávno viem.

Niečo daj, všetko môžeš vziať,
nádej svetla bláznom vráť,
v tme nevidíš svet farebný, farebný.

Sa mi zdá, že horí zem podo mnou,
Sa mi zdá, že horí tma, a ty s ňou
Sa mi zdá, že zo svojho tela utečiem
A skúsim hádať, čo už dávno viem.
A skúsim hádať, čo už dávno viem.