Linkin Park

Frgt/10

Z vrchu až na samotné dno
Odo dňa k vrcholu už končím
V jadre som zabudol
Uprostred mojich myšlienok
Ďaleko od svojho bezpečia
Že obraz je tu
Pamäť ma neopustí

Sme prilepení na mieste tak temnom
Že tam tažko uvidíš
Spôsob akým sa veci delia
Slovami ktoré šepká
A ako tam padajú kvapky dažďa
Kyslé otázky okola mňa
Blokujem výhľad
Silám bytia
A utekám preč do temnoty
Čas sa kráti
Končím v hrdzavom svete
So zavretými očami
Tak pevne
Až to rozmazáva do sveta pretvárky
A potom oči ľahko otvorím
A je tu zase tma

Z vrchu až na samotné dno
Odo dňa k vrcholu už končím
V jadre som zabudol
Uprostred mojich myšlienok
Ďaleko od svojho bezpečia
Že obraz je tu
Pamäť ma neopustí
Ale prečo by som sa mal o to starať

V spomienkach ma nájdeš
S planúcimi očami
Temnota ma pevne zviera
Dokým nevýjde slnko

Počúvaj zvuk
Tak závratný so svojich výšok a hĺbok
A odpudzujúci pre špinavý rock
Je tu všade okolo
Sledujem kolesá odchádzajúcich áut
Spätne pozerám
Na posledné svetlo
A na dlhé tiene ktoré vrhá
Okno sa zväčšuje
Upútava moje oko
A vydáva žlté svetlo
Ako ma míňa
A mladá, nejasná postava
Sedí vpredu na krabici
V budove rocku
S anténami na vrchu
Teraz
Nič neprestane v tejto krajine bolesti
Prehrávajú tí istí
Nevediac že boli súčasťou hry
A zatiaľ čo sa vnútro mení
Schránka ostáva rovnaká
A tá osoba vo vnútri
Dokázala strpieť hocikoho meno
Spomienky ktoré držím
Sú z podobného času
Dávam ich na papier
Takže sa k nim môžem vrátiť
Niekedy dúfam že zavriem oči a
Budem predstierať
Že tento pokrčený papier bude môcť byť dokonalý
Znova

Yo, z vrchu až na samotné dno
Odo dňa k vrcholu už končím
V jadre som zabudol
Uprostred mojich myšlienok
Ďaleko od svojho bezpečia
Že obraz je tu
Pamäť ma neopustí

Som tu na tomto mítingu
Formálne ponuky
Venované mestským disfunkčným deťom
Čo sa to deje
Mestské správy sa večne hrabú
Uväznené v nenásytných zmluvách
Spôsobujúcich zrútenie mesta
Guľky ktoré zjazvia duše
Tmavým uhlím
Dostaneš viac než tvoje auto nakradlo
Niektoré srdcia budú černejšie než drevené uhlie
Skutočne
Toto zosadenie spoločnosti nezávisí
Na našich odlišnostiach
Rozlúčky nevynímajúc
Nič sa nepripravovalo
Obmedzená pomoc
Minimálna mzda
Žije sa v prenajatých klietkach
Kde sa neplatí nájomné
Tragédia ako na prehliadku
Temnota sa rozprestiera
Ako neustávajúci mor
Som zabudnutý

V spomienkach ma nájdeš
S planúcimi očami
Temnota ma pevne zviera
Dokým nevýjde slnko