Marika Gombitová

Starý je a už si zvykol
na zvedavých zákazníkov
Každý večer o pol ôsmej
hopsá deťom valčík o sne

Starý je a v jeho hrive
padajú už snehy clivé
Rozblikané svetlá slávy
nemenil by za hrsť trávy

Hole hej on pozná v mestách
na lúke však nikdy nestál
Bol tak slávny krásnym behom
voľne sa však neprebehol

Zato pozná žiale zvierat
nedajú sa ničím zmerať
Ten plač tigra ten rev slonov
Za domovom za domovom

Zato pozná dobre mreže
žirafí pár ako veže
Bič po ktorom koža bolí
Fígle opíc mačku Polly

Ach ten koník nemá slová
možno že by vravel znova
prečo chvostom na svet máva
a ušami postriháva

Ach ten koník menom Žany
mám ho stále pred očami
Bol tak bledý bol tak biely
keď sa klaňal naposledy

Ach tak koník pridal číslo
aby sa mu ľahšie išlo
na ten druhý koní svet
kde jak anjel bude smieť
bežať voľne víriť prach
na nebeských pastvinách

To je koniec to je všetko
balia cirkus zatrú štetcom
zožltnutý starý plagát
a len farbe a len farbe
chce sa plakať
chce sa plakať