Miro Jaroš

Čierne písmená

Som o niečo starší, než som bol vlani
sny plačú v kúte
fúkam im rany
už koľkýkrát
klamem ti znova
že svet je krajší
keď zhasínam deň včerajší

Na biely papier vymýšľam rýmy
verejné klamstvá
kto odpustí mi?
prečo chcem len tých, čo ma rania
stále niečo hľadám bez prestania
život ma vedie, kam chce sám
zbabelo sa poddávam

Príliš čiernym písmenám
veľa krajších farieb dám
zopár fráz a zopár fám
uveríš, keď niečo hrám?
snáď sa časom vyčasí
zostaň chvíľa, krásna si
čas sa skrýva do vlasov
teraz dýcham
teraz som

Som o kúsok ďalej, než som bol vlani
život rád číta z dlaní
pamätáš, koľko sme mali snov?
čo sa s nim stalo, je záhadou
život ma vedie
kam chce sám
kam chce sám ...