Deň pred vydaním šestnásteho albumu Skeleton Tree kapely Nick Cave and The Bad Seeds sa vo vybraných kinách uskutočnila svetová premiéra hudobného dokumentu One More Time With Feeling, opisujúceho prípravu platne. Navštívili sme košické kino Úsmev, kde bol o čiernobiely film, veštiaci nevšedné zážitky, pomerne veľký záujem.
Filozof Cave
Úmrtie hudobníkovho 15-ročného syna Arthura, ktorý zahynul minulý rok v lete po nešťastnom páde z útesu, sa dvojhodinovou snímkou vinie ako čierna niť. Tragédia však nie je takmer nikde spomínaná explicitne a skôr je posadená do podvedomej roviny. Rok je príliš krátky čas na vyrovnanie a ako tvrdí Nick Cave, "samotný jav sa stáva elastickým preto, že akokoľvek sa blízki od tragédie budú vzďaľovať, stále ich to k nej vráti späť. Všetko naokolo je v najväčšej pohode, iba miesto, na ktorom chlapec prišiel o život, je obklopené obručou, kde to bude už navždy zlé. Idem do obchodu na chlieb a v rade za mnou mi ktosi poklepe po ramene a povie niečo láskavé. Zrazu si uvedomím, že celý obchod sa na mňa pozerá láskavými očami. Pýtam sa sám seba: Odkedy sa zo mňa stal objekt ľútosti?"
Umelcovo filozofovanie o živote, smrti, hudbe a textoch, konfrontované neviditeľným človekom kladúcim otázky, pôsobí na prvý pohľad zmätene a neuhladene, no po dlhších úvahách nad ich obsahom ide o jednoznačný vrchol filmu. Je v nich veľa pravdy, múdrosti a skúseností životom trápeného človeka, ktorý sa od undergroundových začiatkov s Birthday Party prepracoval na špicu alternatívnej scény. Keď sa mu po štyridsiatke narodil syn, musel byť na vrchole šťastia. Opačný extrém si prežil pri jeho strate a nič na tom nezmenila ani nevylepšila pretrvávajúca popularita. Ťažký osud s ním zdieľa manželka a návrhárka Suzie; jej rozprávanie o obraze, ktorý Arthur namaľoval v detstve, je mrazivé i svojsky očistné.
Život už nie je príbeh
Primárnym zámerom filmu je očista skrze rozprávanie. Je obdivuhodné, že sa manželia do projektu zapojili i to, do akej miery sa vedia citovo odhaliť. V záberoch z domácnosti nechýba decentný humor o spolužití muža a ženy, ozajstným majstrovstvom je, ako obaja hovoria o tom, čo všetko sa zmenilo. Suzie dnes vidí navrhovanie odevov inak, rovnako ako Nick svoju prácu. Zhodou je, že ani tvrdá práca nedokáže uhasiť bolesť, zaujímavá je však zmena, ktorou prešli. Je známe, že Nick kedysi písal texty naratívnym spôsobom a každý jeho song obsahoval príbeh. Na novom albume Skeleton Tree, ktorý dnes vychádza, jeho texty pôsobia ako prúd vedomia, iba s tým rozdielom, že obsah je vzhľadom na známe okolnosti ich tvorby neskutočne pôsobivý a zároveň logický a zrozumiteľný.
"Život už nevnímam ako príbeh", vysvetľuje osobe, ktorá s ním nesúhlasí, "rozprávanie o veciach medzi narodením a smrťou, to sú všetko hovadiny". Je až udivujúce, v koľkých veciach Andrew postavil Nicka do konfrontačnej pozície. Zrejme išlo o zámer čo najviac sa priblížiť podstate bolesti a prekonať jej zhubné pôsobenie. Preto sa Nick v odpovediach často zamotáva, nedokončuje vety, vracia sa na začiatok alebo úplne redefinuje problém, čím vznikajú pozoruhodné súvetia, ktoré je nevyhnutné počuť viackrát než raz. Na človeka, ktorý oslávi budúci rok šesťdesiatku, mu to stále myslí viac než dobre. A keďže od poslednej platne Push The Sky Away ubehli len tri roky, ide mu to dobre aj v štúdiu.
Hudba ako liek?
Gotický výzor muzikanta a ponurosť hudby sa nemenia, menia sa iba vplyvy, spôsob práce a spomínané texty. Hudobné sekvencie odrážajú predovšetkým štúdiovú drinu, počas ktorej si pri klavíri Nick nepamätá ani sled akordov. Napriek tomu spieva úchvatne. Už dávnejšie je v obehu hypnotizujúca a progresívne znejúca vec Jesus Alone a spolu so zimomriavky naháňajúcou Girl in Amber ide o najsilnejší zážitok platne.
Rings of Saturn zachytáva rapujúceho Nicka, no experimentátor vždy vie uchopiť žáner inak než jeho čelní predstavitelia. Magneto je naopak minimalistickým kusom, odhaľujúcim Nickov hlas až na dreň. Cave zrejme ešte nikdy neznel takto autenticky, úprimne, intímne... a bezmocne. V ambientnom Distant Sky dominujú dva mocné prvky: tubulárne zvony Jima Sclavunosa a anjelský ženský vokál Else Torp.
V Anthrocene úplne jemne exceluje rytmika Thomas Wydler (bicie) - Martyn Casey (basová gitara), no kolos by bez šedej eminencie, multiinštrumentalistu Warrena Ellisa, stál len na hlinených nohách. Nezabudnuteľný je dialóg, kde Warren vysvetľuje, že za nové husle dal tritisíc libier (dolárov, eur?), ktoré neznejú dobre, ale vyzerajú skvelo. Pri druhom singli I Need You mám blízko k slzám a napriek jednoduchšiemu textu ide o výnimočný baladický počin.
Takmer štyridsať minút trvajúci skvost uzatvára titulný song Skeleton Tree, potvrdzujúci, že k decentne pulzujúcej, podprahovo pôsobiacej sile albumu výborne prispel akustický gitarista George Vjestica. "Nič nie je zadarmo" vystihuje súčasnú situáciu Austrálčana, v ktorej za úspech treba zaplatiť. Cena v jeho prípade je však privysoká. A neadekvátna.
Hoci práca nemôže úplne uhasiť žiaľ a nevymaže doživotnú traumu, dala vzniknúť jednému z najlepších albumov v Nickovej kariére. Spolu s Bowieho albumom Blackstar ide o citmi a bolesťou poznačené počiny, právom patriace medzi najlepšie diela roka. A dokument One More Time With Feeling len dokazuje dôležitosť natáčania podobných filmových projektov. Fanúšik vidí svojho obľúbenca pod drobnohľadom, bez "makeupu" a s neoceniteľnými názormi. Andrew Dominik odviedol skvelú prácu, za akú mu Nick a Suzie vo svojej neľahkej fáze musia byť neoceniteľne vďační.
Vypočujte si čerstvo vydaný album Skeleton Tree na Youtube alebo na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: Nickcave.com
Súvisiaci interpreti: Nick Cave & Bad Seeds
