Ukrajina s jej vyše 40 miliónmi obyvateľov predstavuje na európske pomery rozmerný, mimoriadne rozmanitý a autonómny hudobný trh. V tomto článku prinášam prvú časť subjektívneho multižánrového výberu jej súčasných hudobných predstaviteľov, a to tých, ktorých meno už v zahraničí rezonuje, ale aj takých, ktorí zostávajú undergroundom aj na samotnej Ukrajine.

Na Ukrajine, významnej historickej križovatke obchodných ciest a kultúr, je mimoriadne populárna tradičná hudba - najrôznejšie folkové prvky a zvuky ľudových nástrojov si vo svojej tvorbe osvojujú elektronickí, popoví či indie umelci, vytvárajúc tak nekonvenčné a najmä pre západný svet exoticky znejúce presahy. Prvá časť výberu sa bude aj preto venovať umelcom v žánroch folk, pop a rock. V pripravovanom druhom dieli potom vypichnem najmä tamojších elektronických producentov a raperov.

Verím, že si v článku nájdete to svoje a nezabudnite si objavy pridať k obľúbeným interpretom na svojom preferovanom prehrávači hudby. Kapely a muzikantov však najviac podporíte priamou kúpou ich hudby alebo merchu na oficiálnych webových stránkach.
 
DakhaBrakha (avant-folk, ethno-chaos)

Neskrotná expanzia radosti aj zádumčivé plochy, dostávajúce poslucháča do tranzu. Melodická hra štyroch rôznofarebných vokálov sprevádzaná bohatými perkusiami, inokedy zas minimalistickým akordeónom, klavírom či violončelom. Kyjevské kvarteto DakhaBrakha je zosobnením originálnej práce z tradičnými folklórnymi prvkami, inštrumentálnymi gradáciami aj rituálnymi pochodmi. Ich živelné koncertné hranie môžete poznať z KEXP alebo zo série NPR Tiny Desk, a v neposlednom rade im len tesne pred začiatkom ruskej invázie skončilo európske turné, v rámci ktorého stihli vystúpiť v Prahe, Brne aj v Bratislave. Bratislavský koncert recenzoval šéfredaktor Patrik Marflák:

Ukrajinský fenomén DakhaBrakha priniesol v MMC zábavu aj zimomriavky


Onuka (electro-folk, chillwave)

Absolútne inkluzívny prístup k žánrom pod hlavičkou manželského páru, speváčky Naty Zhyzhchenko a producenta Yevhena Filatova. Electro-pop pretkaný zvukmi tradičných ukrajinských nástrojov ako bandura či sopilka sa miestami pretavuje až do beatov ortodoxného techna. Zhyzhchenko, významne ovplyvnená starým otcom, ktorý bol vynálezcom hudobných nástrojov, si na živých koncertoch pochopiteľne potrpí na komplexný živý zvuk. Koncerty Onuky sú tak prehliadkou fascinujúcich, častokrát priam anticky vyzerajúcich inštrumentov. Fajn vstupnou bránou do ich ukrajinsky spievanej tvorby sú skladby Time, Svitanok či Vidlik. Ak vám sedí viac elektronický zvuk, dajte si skladbu Xashi a vôbec, celý album Kolir z roku 2021 stojí za vypočutie. V roku 2019 som robil rozhovor s Natou Zhyzcenko:

Ukrajinská elektronicko-folková smršť Onuka: Za dobrým koncertom je veľa driny


Yevhen Filatov: The Maneken (indie-pop, funk, dance)

Producent Onuky, kyjevský multiinštrumentalista Yevhen Filanto, si zaslúži pozornosť aj vďaka svojim ďalším projektom. Okrem indie kapely The Elephants z mesta Sumy, lámajúcej rôzne folkové, blízkovýchodné a indie-gitarové prvky, je to najmä jeho muzikantské alter-ego The Maneken. Chillwaveové plochy bohaté na dychy, organ, sprievodné vokály a perkusie tu krotí anglickými veršami na hranici zvuku Jungle, Parcels a Balthazar, či možno lepšie J. Bernardt. Nič, čo by ešte svet nepočul, práve preto super hudba do auta aj do officu. Odporúčam jeho album z roku 2016 s názvom Sale%.


Jinjer (prog-metal)

Optikou čísel a počúvanosti na Spotify sú Jinjer jednou z vôbec najznámejších zostáv v tomto zozname. Z hľadiska exportu ukrajinskej hudby im rozhodne patria prvé priečky. Len túto sezónu ich po práve prebiehajúcom americkom turné čakajú vystúpenia na európskych festivaloch Nova Rock, Copenhell, Hellfest, Resurrectionfest, Brutal Assault a na desiatkach ďalších. Niet divu, že je o nich taký záujem. Spôsob, akým dokáže speváčka Tatiana Shmayluk prechádzať od konvenčného melodického spevu po metalový growl, je brilantný a bez pochýb zaujme aj poslucháča, ktorý nemá metal medzi naobľúbenejšími žánrami. Zatiaľ posledný album Jinjer z roku 2021, Wallflower, je prehliadkou zhudobnených emócií - agresivity a hnevu ale aj melanchólie či bezradnosti na pozadí matematicky presnej a technicky brilantne zahratej inštrumentálnej hudby.


Ivan Dorn (pop, disco, elektro, soul)

Slovenskému poslucháčovi môže byť známy napríklad z medzinárodnej spolupráce s našincom FVLCRVM-om a rakúskou raperkou Keke na tracku Come Get Some, málokto ale vie, aký je Ivan Dorn na východ od Slovenska veľký. Nielen spevák, ale aj dídžej, herec, moderátor či dokonca porotca z ukrajinského X Factoru, pôvodom z ruského Čeľabinsku, hudobne vyrástol ako člen uhladených popových Para Normalnyh. Po rozpade skupiny však ukázal obrovskú chuť vykračovať zo škatuľky jedného žánru - v jeho sólovej tvorbe a produkcii preto nájdeme všetko vrátane dancehallu, jazzu, housu či dokonca UK garage. 


Stoned Jesus (stoner rock, blues-rock, grunge)

Priamočiara smršť prísnych gitár a bicích s ukričaným vokálom chrliacim britké verše z portfólia prestížneho vydavateľstva Napalm Records. Kapelu založil v roku 2009 Igor Sidorenko a odvtedy s ňou stihol vydať štyri albumy (čo album, to iný subžáner rocku) a precestovať takmer celý svet vrátane Severnej a Južnej Ameriky. Nadšenci gitarovej alternatívy, toto bude niečo pre vás.


Eugen Hütz: Gogol Bordello (gypsy-punk)

Gogol Bordello sú často koncertujúcou voľnou zostavou nespútaných muzikantov hrajúcich zmes balkánskych a východných folkových štýlov s výrazným puncom cigánskeho temperamentu. Osobne som ich zažil na Pohode 2016, kde sme s kamošmi bez akýchkoľvek predchádzajúcich očakávaní od divokých tanečkov takmer predrali podrážky topánok. I keď samotná kapela sa dala dokopy v USA a pozostáva z nielen z ukrajinských imigrantov, hnacou silou, lídrom aj duchovným otcom kapely je charizmatický pankáč Eugen Hütz pôvodom z mestečka Boyarka. Viac informácií o tomto podivuhodnom umeleckom nomádovi a občasnom hercovi možno nájsť vo filme Gogol Bordello Non Stop a mnohých ďalších.


Гурт О (future-pop)

Гурт О, teda kapela O, alebo len jednoducho - O, je názov rezonujúcej, žánrovo len ťažko klasifikovateľnej zostavy vydávajúcej na značke Masterskaya, ktorú založil vyššie spomenutý Ivan Dorn. Intenzívny elektrizujúci zvuk podávajú koncertní členovia na koncertoch naživo skrz synťáky a pady. V celej zmesi sa vyníma najmä zamatový vokál speváčky Oľgy Černišovej, ktorá, aspoň v tomto projekte, spieva čistou a zvučnou ukrajinštinou. 


Zapaska (folktronica)

Duo Jana Shpachynska a Pavlo Nechytaylo nie sú pre Slovensko žiadnou neznámou. Zapaska pochádza z Chmeľnyckej oblasti v západnej časti Ukrajiny a so svojou hravou folktronikou sa predstavila na významných slovenských festivaloch a v kluboch od Prešova až po Bratislavu. Blízko majú najmä k skupine Longital, s ktorou absolvovali turné u nás aj na Ukrajine, a dokonca im v Slnko Records vyšli dva albumy. Jana a Pavlo sa v súčasnej situácii rozhodli zostať na Ukrajine - viac o nich v nedávno vydanom článku písal Oliver Rehák z Denníka N.
 
 
Bichkraft (post-punk)

Zvláštnym spôsobom sugestívne, zvláštnym spôsobom nezaraditeľné. Bichkraft zo spomenutých mien asi najviac reflektujú novú vlnu britského gitarového zvuku, možno s krajnou príchuťou Becka. Frontmani Dima Novichenko a Jenia Bichowski sa rozhodli vzoprieť kyjevským štúdiovým štandardom a ako vokál, tak aj gitary nahrali spoločne so solídnym nánosom filtrov, špiny a skreslenia. Výsledkom je autentický psychedelický výlet.


Dakh Daughters (dark-kabaret)

Skôr kabaretné zoskupenie ako tradičná kapela. Toto rešpekt vzbudzujúce sedemčlenné ženské teleso je vlastne provokatívnym hudobno-divadelným projektom kyjevského divadla Dakh, ktoré presadzuje inkluzívny prístup k prezentovaniu klasickej poézie podloženej bohatým nástrojovým spektrom. V Dakh Daughters vystupuje aj Nina Garenetska z vyššie spomenutej kapely DakhaBrakha, ktorá sa takisto sformovala v divadle Dakh.


Hardkiss (hard-rock)

Hardkiss predstavujú výkladnú skriňu tvrdšieho ukrajinského rocku. Veľká pozornosť sa na nich upriamila najmä v roku 2016, keď krajinu reprezentovali v súťaži Eurovízia so skladbou Helpless a skončili na druhom mieste. Gitarové plochy a klasické rockové bubenícke paterny sa tu v sprievode ukrajinských veršov speváčky Julie Saniny často roztvárajú do veľkolepých kinematických plôch. Odporúčam napríklad skladbu Сестра, ktorú vydali len pred necelými štyrmi mesiacmi. 


Autor: Matej Kráľ