Skopírovaná kazeta s albumom Californication sa u nás doma objavila, keď som mal asi sedem rokov. Doteraz netuším, ako sa mi dostala do rúk, no v raných nultých rokoch bol každý novonadobudnutý hudobný nosič vzácnosťou.
Californication ma očaril a naspamäť som ho poznal (melodicky, nie textovo) už po niekoľkých dňoch - a ani po 20 rokoch nemám problém si ho pustiť s rovnakým entuziazmom. Pamätám si, ako na vtedy populárnej televíznej stanici Musicbox popri autotuneovej kolotočárine Blue od Eiffel 65 a slovenskom R&B evergreene Náladu mi dvíhaš od Mishy dookola rotoval klip k melancholickej titulnej skladbe Californication, v ktorom členovia RHCP vystupujú ako hrdinovia videohry. Textu som nerozumel ani ň, ale na hudbe a videu bolo už vtedy čosi hypnotizujúce, čosi, od čoho nebolo možné odtrhnúť uši ani oči.
Komerčný úspech siedmeho albumu RHCP, ktorý opäť produkoval Rick Rubin, je z veľkej časti dôsledkom návratu Johna Fruscianteho do hry. Gitarista sa medzičasom dokázal vyliečiť z latentnej závislosti, ktorá ho v určitom životnom období dostala na pokraj chudoby aj smrti. Z pohľadu masového poslucháča bola v tej dobe nahrávka v porovnaní s predchádzajúcimi rozhodne najtolerantnejšia, cítiť v nej určitý presah k progresívnejším, opäť o niečo melodickejším, možno povedať dokonca až popovejším štruktúram.
Tomu zodpovedala aj jeho predajnosť, ktorá sa celosvetovo vyšplhala na vyše 16 miliónov kópií (z toho štyri milióny v Európe). Z tohto pohľadu ide o najúspešnejší album v doterajšej diskografii čili papričiek, ktorý už ťažko prekonajú. Okrem Californication priniesla kapela na prelome tisícročí svetu aj ďalšie nesmrteľné hity ako Around The World, Road Trippin', Otherside či Scar Tissue. Za poslednú menovanú získali RHCP svoju druhú cenu Grammy v kategórii Najlepšia rocková skladba (prvú dostali za Give It Away z prelomového Blood Sex Sugar Magic).
Prečítajte si tiež: Úspech, sláva a ilúzie. Ako sa Red Hot Chili Peppers pred 30 rokmi dostali na vrchol
Rozplynutý americký sen
Názov albumu je zložený zo slov California a fornication (v prekl. Smilstvo). Skupina ním odkazovala na úpadok morálno-etických hodnôt nielen svetovej továrne na filmy - Hollywoodu. Plastický ružový svet, ktorý sa tam rodí pred kamerami, je plný falošných obrazov, vyčačkaných kvázi-hrdinov a umelej hmoty, a napriek tomu ho všetci konzumujú s nadšením. Z veľkej časti však ide aj o sebareflexívny odkaz na životný štýl členov samotnej kapely. V hlavných úlohách sú opäť témy typické pre bohémsky životný štýl: sex, násilie, sloboda, drogy a hriešnosť, nájsť tam však možno aj verše venované depresiám, globalizácii a cestovaniu.
Ak by ste si mysleli, že známy rovnomenný televízny seriál v hlavnej úlohe s Davidom Duchovnym, rozoberajúci podobnú tematiku, svoj názov s RHCP konzultoval, ste na omyle. Kapela producentov seriálu, ktorý vyšiel o osem rokov neskôr, žalovala za zneužitie názvu, z čoho vznikla veľkolepá kauza s bohatými argumentmi na oboch stranách. RHCP ale napokon neuspeli - štandardne nie je možné patentovať názov skladby, a pojem "californicate", aj keď s iným významom, sa už objavil aj predtým. O tom, kto ho etabloval vo verejnom diskurze, však samozrejme niet pochýb.
Hity z Californication pozná určite každý, kto si v tom období aspoň občas pustil niektorú z hudobných televízií. V tomto prípade však podľa mňa ide o album, kde medzi jeho najkrajšie kúsky patria tie najmenej známe skladby. Nádherná je jednoduchá pomalá balada Porcelain s nenápadným gitarovým sprievodom v pozadí. Kiedis ju napísal inšpirovaný mladou matkou, ktorú spoznal na odvykačke. V piesni sa snaží opísať ambivalentný vzťah, v ktorom by chcela mladá žena pre svoje dieťa obetovať absolútne všetko, no nedokáže, pretože nevie vyhrať nad závislosťou.
Interpretácie ďalšej z mojich obľúbených nesinglových piesní This Velvet Glove sa rôznia - jedni vravia, že je venovaná módnej návrhárke Yohanne Logan, ktorej Kiedis prepadol počas jej pôsobenia v New Yorku, druhí, že ide o jeho výpoveď smerom k Frusciantemu, o ktorého život sa bál v čase, keď trpel najväčšou závislosťou na drogách.
Right on Time patrí medzi skladby reprezentujúce netradičný, no efektívny kompozičný štýl kapely a producenta Ricka Rubina: vygradovaná sloha sa tu plynulo prerodí v pokojný spievaný refrén. Výrazné distortionové tóny sa tiahnu skrz celé trvanie skladby Emit Remmus s výrazným hard-rockovým riffom v refréne a samozrejme neopomenuteľnou basou. Text je venovaný ďalšiemu Kiedisovmu krátkemu romániku - tentokrát speváčke Melanie C zo Spice Girls.
V rámci turné ku Californication RHCP okrem iného uzatvárali neslávne známy Woodstock 1999 konajúci sa v meste Rome v štáte New York. Organizačne nezvládnutý štvordňový festival sprevádzali násilnosti a výtržnosti a mnohé z tam vystupujúcich kapiel boli obvinené z podnecovania násilia (napr. už spomínaní Limp Bizkit). Práve počas skladby Fire, coveru skladby od Jimiho Hendrixa, bola na koncerte zapálená obrovská spontánna vatra, ktorá spôsobila popáleniny viacerým ľuďom. Mimochodom, Flea odohral celý koncert, ako sa na správneho hipisáka patrí, nahý.
Turné malo okrem USA, Austrálie, Japonska či Kanady zastávku napríklad aj na moskovskom Červenom námestí, kde sa prišlo na "úpadkový imperialistický produkt kapitalizmu" pozrieť bezmála 200-tisíc Rusov. Od júna 1999 do septembra 2000 odohrala kapela spolu 139 koncertov a k turné možno prirátať aj festivaly, kde sa RHCP predstavili v roku 2001, medzi nimi napríklad slávny Rock in Rio.
Len tak mimochodom...
V podobnom štýle ako Californication sa nesie aj jeho nasledovník z roku 2002 By The Way a opäť tu zásadnú prácu odvádza John Frusciante. Introvertný muzikant zložil na 16-pesničkovej nahrávke väčšinu melódií, gitarových progresií, ale aj basových liniek (!) a aranžov, vrátane jeho už tradičných, vždy originálnych a charizmatických sprievodných vokálov. V tomto období bol podľa vlastných slov, aj slov spoluhráčov v skutočnej forme, pričom nápady a hudbu sypal doslova z rukáva. Producent Rick Rubin zase vedel vždy nechať kapele v rámci kreatívneho procesu dostatok priestoru, a zrejme dobre vedel, čo robí.
Mnoho inšpirácie na melodickom ôsmom albume pochádza od širšej verejnosti relatívne málo známej britskej progresívnej rockovej zostavy Emerson, Lake & Palmer (Frusciante priznal, že ich v tom období počúval každý deň) a od gitaristov ako Johny Marr (The Smiths), Keith Levene (Public Image Ltd.) či Adrian Fisher (Sparks). Frusciante hľadal pre kapelu nový zvuk, pretože cítil, že funk už štvorica poobjavovala dostatočne.
To však viedlo ku kreatívnemu sporu s Flea-om, ktorý sa zas chcel vrátiť ku koreňom tvorby. V tej dobe dokonca zvažoval odchod z kapely. Popri Frusciantem, ktorý sa hudobne posúval a nasával nové vplyvy, totiž hral v kapele "druhé husle", a to aj v rámci konštrukcie basových partov. Iná predstava fungovania a zvuku napokon k jeho odchodu neviedla, no počas turné ho sužoval psychický problém, kvôli ktorému svoj koniec zvažoval opäť. Ako priznal, po každej zahratej šou pociťoval strašnú prázdnotu. Od odchodu ho však nakoniec odradila predstava, že by touto správou musel "zraniť Antonyho", s ktorým to spolu ťahali už od stredoškolských čias.
Prvý diel seriálu o RHCP: Zrodenie funk-rockovej legendy. Ako začínali Red Hot Chili Peppers
Jednou z "vlajkových lodí" albumu je fusion-rocková hymna Can't Stop s nesmrteľným úvodným gitarovým riffom. Možno práve táto skladba presvedčila ikonického basáka, aby nad budúcnosťou kapely nezlomil palicu. Štýlom totiž predstavuje ľahší návrat k pôvodným funkovejším polohám a rapovanému prejavu.
S v tej dobe tradičným odstupom niekoľkých rokov tento hit dorazil aj do slovenských rádií a počuť ho bolo prakticky na každom kroku. Už menej známe bolo, o čom skladba v skutočnosti vlastne je. Nám, ktorí vieme, že Kiedis trpel permanentnými problémami so závislosťou, je jasné, v čom tak zúfalo "nevedel prestať".
Do veršov znejúcich v hitoch By The Way a I Could Die For You Kiedis opäť otláča spovede o svojich kontinuálnych románikoch, mnohé texty sa opäť venujú závislosti, ktorá prestupuje prakticky celý jeho život. V skladbe This Is the Place spomína na priateľa a pôvodného gitaristu Hillela Slovaka, ktorému nemohol prísť na pohreb (Hillel sám sa predávkoval), pretože bol "sjetý". Drogám sa venujú aj, ako zo samotných názvov vyplýva, skladby Dosed a Warm Tape.
Molová skladba s charakteristickým spevovým frázovaním, Venice Queen, je venovaná Kiedisovej terapeutke Glorii Scott, ktorá zomrela krátko potom, čo jej Kiedis spolu s kapelou kúpil dom na kalifornskej Venice Beach. Scott trpela rakovinou a všetci členovia kapely chceli, aby posledné dni života strávila na nejakom peknom mieste. Skladba sa v polovici prelomí do dynamickejšej časti plnej Fruscianteho bočných vokálov, aby tak spolu so záverečnými akustickými kilami vytvorila majestátne albumové outro.
Obzvlášť tu odporúčam pustiť si live verziu z koncertu v areáli írskeho zámku Slane Castle z roku 2003, ktorá je neskutočná. Silnú emóciu badať počas hrania na všetkých členoch kapely, o rozvášenom dave 80-tisíc ľudí ani nehovoriac. Na YouTube je k zhliadnutiu celý koncert...
Článok je súčasťou štvordielnej série, ktorá vychádza pri príležitosti prvého koncertu Red Hot Chili Peppers na Slovensku na bratislavskom Lovestream Festivale.
VIAC INFO A VSTUPENKY
Lístky na všetky tri dni Lovestream Festivalu:
Autor: Matej Kráľ
Foto: TASR/AP
Súvisiaci interpreti: Red Hot Chili Peppers
