Mediálny obraz speváckych hviezd je často zdrojom očakávaní, ktoré sa pri zrážke s realitou ľahko rozplynú. Kontroverznú Lanu Del Rey vykresľuje ako bohyňu starosvetskej noblesy, v realite sa však pod maskou pompéznosti ukrýva plaché dievča, ktoré si žije svoj sen. A hoci je vysoko na výslní, stále sa len učí, ako byť na pódiu naozaj hviezdou.
Ľadová kráľovná alebo skromné dievča?
Je štvrť na dvanásť, usadenej štvorici huslistiek robí spoločnosť zvyšok osemčlennej sprievodnej kapely a projekcia za pódiom oznamuje príchod headlinerky. Až po intre splývajúcom s prvými tónmi kontroverzného songu Cola prichádza usmiate dievča v jednoduchých modrých šatách s veľmi jemným až zanedbateľným mejkapom a napochoduje rovno do publika. Podáva ruky fanúšikom, napriek všetkej cudnosti sa necháva obchytať, a popritom sa snaží sústreďovať na to, že jej intímne partie majú príchuť obľúbeného amerického nápoja.
To bol len začiatok zvítania sa Čechov (a niekoľkých "turistov") s rozporuplnou postavou súčasnej hudby. Jej výlety do publika boli občas prekvapujúce, inokedy pôsobili ako formalita. Na nováčika sa ale k prednému radu mala značne odváženejšie než jej ostrieľané kolegyne a rozplynula tak jednu zo stereotypných predstáv, ktorá vyplýva z pózy chladu a nedotknuteľnosti. Ak sa však jednalo o rozsiahlejšiu komunikáciu, zmohla sa len na "fucking cool" alebo dojaté slová "je krásne vidieť, ako si spievate moje životné príbehy".
Rolu kontaktu s publikom mala v rukách najmä gestikulácia a neverbálna komunikácia ako kývanie, úsmev a žiariace oči. Niežeby bolo na nich niečo zlé, ale samotná speváčka občas vyzerala, akoby nevedela, ktorú emóciu vytiahnuť. Najmä keď spievala o srdcervúcom odchode svojho milého v Blue Jeans, a zároveň sa tešila preplnenej Arche.
Ani katastrofa, ani zimomriavky
Napriek momentom, v ktorých vyzeralo spievanie fanúšikov spolu s interpretkou ako súboj o to, koho bude počuť viac, vyhrávala Lana. Pri bežných koncertoch by to nemalo byť ničím výnimočným, avšak nebolo to tak dávno, keď obec hudobných kritikov vykopala vojnovú sekeru kritizovaním jej prvého oficiálneho vystúpenia v Saturday Night Live. Najmä to bolo spúšťačom obáv z hlasovej (ne)schopnosti speváčky. Aj túto skepsu sa jej podarilo odvrátiť, hoci len čiastočne.
Výkyvy v intonácii a využívanie publika ako zakrytie vlastných nedostatkov jej vyčíta autor reportáže na aktualne.centrum.cz. Ako príklad uvádza skladbu Carmen. Je fakt, že tento kúsok nevyšiel, na zároveň treba dodať, že pri jej rozsahu najhrozivejšie vyzerajúcu pasáž úvodnej skladby – vysoké tóny "kolového" vyvrcholenia - zvládla bravúrne a prirodzene. Nedá sa teda jednoznačne tvrdiť, že to bola vokálna katastrofa, ako to bolo svojho času vo veľmi neistých začiatkoch. Rovnako s prehľadom zvládla aj letnú depresiu v Summertime Sadness, kde sa to hemží vysoko položenými tónmi v refréne či opäť eskaláciu, tentoraz v Ride. Na zimomriavky to však, bohužiaľ, nestačilo.
Na hranici prirodzenosti a teatrálnosti
Ďalšou z výčitiek od bratov Čechov bola podľa redaktora ďalšej kritickej reportáže na serveri idnes.cz "rozštiepenosť" v zmysle ťažko čitateľnej atmosféry - bola to zámerná hra so "záhadným oparom" alebo obyčajná začiatočnícka bezradnosť? Na jednej strane je v článku kritizovaná, že sa tvárila zmätene a nerozhodne, na druhej strane sa autor štíti fanúšikmi očakávanej pompéznosti a teatrálnosti. Tej pritom bolo dostatočne na to, aby vytvorila vhodné ovzdušie, ktoré zvýraznilo silu Laninej hudobnej melanchólie.
Setlist vystúpenia nemal špeciálnu tematickú následnosť a Del Rey podľa reakcií nadšencov pod pódiom zahrala všetko to, čo sa jej fanúšikom páči najviac. Po romantickej barovej Million Dollar Man z polovice koncertu začala postupne pribúdať energia i pátos. Ten sa vystupňoval až do dynamickej National Anthem. Zavŕšenie večera tak bolo pomyselným ohňostrojom na konci roka a predstavovalo audiovizuálny pôžitok v súlade kapely a pôsobivej svetelnej šou. Lana ešte predtým Prahe prisľúbila návrat a odišla rovnako ako prišla – in medias res.
O hviezdach, ktoré sa ešte majú čo učiť
Návštevníci Electronic Beats zaplatili za každú skladbu Lany Del Rey doslova jedno euro. Okrem trinástich piesní mohli vidieť hviezdu svetového formátu s ľudskou tvárou ale aj chybami začiatočníka. V tomto smere trochu pripomína Celeste Buckingham, ktorá sa podobným spôsobom a zhruba v rovnakom čase vďaka niekoľkým skvelým pesničkám a výraznej podpore médií stala najväčším objavom slovenskej i českej scény, pričom aktuálne sa jej rysuje zmluva na vydanie albumu v zámorí.
Ani na jej koncerte zatiaľ nezažijete speváčku, ktorá naživo posúva pesničky do iných galaxií a so svojou kapelou tvorí dokonale zohratý, organický celok (o tom, že to nie je Lanin prípad, svedčí aj fakt, že svojich spoluhráčov publiku vôbec nepredstavila). Namiesto sebavedomej hviezdy je v oboch prípadoch na pódiu skromná, miestami neistá dievčina, ktorá sa učí byť súčasťou kapely a komunikovať s fanúšikmi, a namiesto rozdávania pódiovej charizmy pokorne, s úprimnou radosťou a prekvapením, prijíma energiu z publika.
K tomu, aby sa prostriedkom na získavanie nových fanúšikov okrem masívnej medializácie, ktorá môže kedykoľvek skončiť, stali aj koncerty, vedie jediná cesta - koncertovanie samotné, ktoré je pre hudobníka tou najlepšou školou a nenahraditeľnou investíciou. Vyzretí interpreti dokážu naživo nielen nesklamať fanúšikov, ktorí im ako čerstvo zamilovaní milenci odpúšťajú všetky drobné nedostatky a zaváhania, ale aj strhnúť tých nezainteresovaných a kritických. Koncert Lany Del Rey v Prahe patril k tým, ktoré by bez zástupu "zamilovaných" fanúšikov vyzerali úplne inak. S neutrálnejším, resp. pestrejším publikom na väčšom festivale by to mala rozhodne ťažšie.
Aj na komornom festivale elektronickej hudby vyčnievala ako maják v púšti. Vedeli to všetci. Fanúšikovia, ktorí "pretrpeli" Karin Park pre zážitok z Lany Del Rey, a aj tí, ktorí prišli na Roosevelt a pretrpeli Lanu rozprávajúc sa a stojac v zadných radoch. Presvedčených nesklamala a skeptikov nepresvedčila (minimálne tých z radov českých novinárov). Z hľadiska "fanúšikovstva" tak zrejme všetko ostalo po starom. Akurát očakávania oboch táborov budú možno nabudúce reálnejšie. A Lana snáď o niečo skúsenejšia a hudobne neodolatelnejšia.
Autori: Marek Majzon, Patrik Marflák (perex + väčšina textu v časti O hviezdach...)
Foto: Facebook.com/ElectronicBeatsCZ / Tomáš Martinek
Súvisiaci interpreti: Lana Del Rey
