V roku 2006 mali Red Hot Chili Peppers status kapely, ktorá svojím ikonickým satiricko-funkovým štýlom už od začiatku 90. rokov spoludefinovala populárnu rockovú hudbu. A práve v tomto roku ho podčiarkli hrubou čiarou s názvom Stadium Arcadium. Albumom, ktorý nechal vyniknúť unikátnu muzikantskú individualitu každého člena do absolútnych detailov.
Stadium Arcadium je veršami nasýtený, dynamickými aranžmánmi prešpikovaný dvojalbum plný chytľavých refrénov a vôbec prvý album v histórii kapely, ktorý sa dostal na vrchol amerického rebríčka Billboard 200. Dvorný producent čili papričiek Rick Rubin sa rozhodol kreatívny proces riadiť opäť u seba doma, v štúdiu Mansion. Excentrický John Frusciante aj tentokrát tvrdil (kapela v Mansion nahrávala tiež svoj prelomový album Blood Sugar Sex Magik), že party, ktoré v tom dome vymyslel, nepochádzajú z jeho vôle, ale že bol len prostriedom v rukách duchov a nahromadenej astrálnej energie, ktorá sa v starom sídle nachádza.
Nech už je pravda kdekoľvek, sóla a aranžmány tvorené vrstveným gitarovým zvukom často prehnaným cez syntetizátorový modulátor sú v obrovskej miere zásluhou práve Fruscianteho, ktorý do albumu pretavil inšpiráciu progresívnou zostavou The Mars Volta, najmä jej gitaristom Omarom Rodríguez-Lópezom. Na rozdiel od By The Way, kde hral ikonický basák skôr vedľajšiu úlohu, tu bol Flea Frusciantemu v rámci skladania vyrovnaným partnerom.
Akokoľvek klišéovito to môže znieť, hlavnou témou nahrávky sú medziľudské vzťahy - nové rodinné prírastky členov, svadby, rozchody, rozvody, hádky a, samozrejme, priateľstvá. Textárska úloha sa okrem ústrednej postavy, frontmana Anthonyho Kiedisa, presúva aj na ostatných členov kapely. Stadium Arcadium tak kapelu zachytáva ako organické kreatívne teleso, v ktorom hrá každý svoj part nielen pri nahrávaní a na koncertoch ale aj v tvorbe. Aj vďaka tomu ho mnohí považujú za doposiaľ neprekonaný album štvorice.
V bilanciách hudobných kritikov bol Stadium Arcadium, spolu s albumom Modern Times od Boba Dylana, hodnotený ako najlepší album roka 2006. Veľavravné sú aj štyri ceny Grammy, ktoré RHCP získali v kategóriách najlepší album roka, najlepší rockový album a s titulnou piesňou Dani California získali ceny za najlepšie krátke video a najlepšie vokálne live prevedenie.
Začiatok novej periódy s titulom Klinghoffer
Turné, ktoré nasledovalo, bolo označené za svetovo vôbec najočakávanejšie, a už v jeho závere sa ako podporný gitarista, vokalista a klávesák objavuje Josh Klinghoffer, multiinštrumentalista pôsobiaci v kapelách Gnarls Barkley, Golden Shoulders, v jeho vlastnej zostave Dot Hacker a v mnohých ďalších, s ktorými spolupracoval najmä ako mimoriadne schopný koncertný člen. Klinghoffer tiež Frusciantemu často asistoval pri produkcii jeho sólových albumov.
Fruscianteho v kapele na pozícii gitarového lídra oficiálne vystriedal v roku 2010 a v tomto období tiež začal byť súčasťou kreatívnych procesov v RHCP. Frusciante na svojom MySpace účte napísal, že tentokrát nebudú jeho odchod sprevádzať žiadne "hard feelings" a že sa chce skrátka len sústrediť na svoje sólové nápady, ktorých mal vzhľadom na jeho dovtedajšiu sólovú tvorbu čítajúcu neskutočných deväť albumov nepochybne požehnane.
Nielen Frusciante, ale aj ostatní členovia si dali po náročnom turné od megalomanských koncertov a nahrávania odpočinok a každý sa venoval vlastným projektom. Bubeník Chad Smith si založil kapelu Chad Smith's Bombastic Meatbat a Joeovi Satrianim, Sammym Hagarovi a Michaelovi Anthonym sa stal tiež členom superzostavy Chickenfoot. Anthony Kiedis sa venoval svojmu synovi a dozoroval nakrúcanie televíznej série založenej na jeho autobiografii s názvom Spider and Son.
Flea neodolal ponuke Thoma Yorkea pripojiť sa popri koncertnom perkusionistovi RHCP Maurovi Refoscovi a dlhoročnom producentovi Radiohead Nigelovi Godrichovi do experimentálno-epochálnej zostavy Atoms for Peace. Okrem toho hosťoval u Patti Smith a pustil sa do štúdia hudobnej teóriie a klavíra.
S Albarnom na africkom výlete
Jubilejný desiaty album RHCP s názvom I'm With You, ktorý vyšiel s päťročnou prestávkou po Stadium Arcadium, síce vo všeobecnosti zožal pozitívne reakcie, fanúšikov však rozdelil na dva tábory. Obsadiť v kapele miesto po takej muzikálnej osobnosti, akou je John Frusciante, so sebou nevyhnutne prinesie masívne očakávania. Opornou chrbticou skladieb sú najmä tradične výrazné a konzistentne kvalitné Fleove basové linky dopĺňané minimalistickejším Klinghofferovým štýlom, v ktorom napriek prirodzenej podobnosti s tým Fruscianteho absentuje melodická dominancia v podobe opulentných riffov.
K vrcholom albumu za mňa patria piesne Ethiopia a Look Around, najväčší komerčný úspech dosiahol singel The Adventures of Rain Dance Maggie s pod kožu vrývajúcim sa refrénom. Netradičnejší moment servíruje pieseň Hapiness Loves Company postavená na hopsavých klavírnych kilách, exotickejší nádych zas má záverečná Dance, Dance, Dance s príjemne plynúcim refrénom s výraznými rytmickými prechodmi.
Brendan's Death Song je pieseň venovaná zosnulému priateľovi členov kapely, Brendanovi Mullenovi, ktorý pri nich stál od samého začiatku existencie, bookoval im koncerty ale založil napr. tiež kultový losangeleský punkový klub The Masque. Práve život a smrť sú podľa Fleu najvýraznejšími témami albumu.
I'm With You je v mnohom ovplyvnený africkou hudbou, čo je okrem piesní Ethiopia a Dance Dance Dance počuť napríklad aj v piesni Did I Let You Know. Klinghoffer spolu s Fleom sa v tom čase zúčastnili výpravy African Express organizovanej Damonom Albarnom z Blur a Gorillaz.
Širokospektrálny hudobný chameleón, ktorého fascinácia černošskou hudbou je dobre známa, objednal niekoľkodňovú jazdu po Etiópii v špeciálne upravenom vlaku, kam pozval mnoho známych muzikantov, a po ceste zbieral rozličných domorodých bubeníkov. Vo vlaku následne prebiehal nekonečný jam, z ktorého sa zrodili mnohé hudobné nápady neskôr prítomné v projektoch a kapelách tam prítomných muzikantov.
Getaway a zvuková revolúcia menom Danger Mouse
Tvorbu nasledujúceho, zatiaľ posledného albumu oznámili RHCP po masívnom turné, ktoré skončilo v roku 2014. Nahrávku vydanú v lete 2016 predznamenal "vychillovaný" singel Dark Necessities. Zásadnou novinkou tohto albumu bolo, že kapela sa na producentskom poste rozlúčila s dlhoročným spolupracovníkom Rickom Rubinom a do procesu prichádza svieža zmena v podobe newyorského producenta Briana Burtona, známeho ako Danger Mouse.
Danger Mouse je na scéne známym menom, v nultých rokoch začínal s rôznymi elektronickými a experimentálnymi sólovými produkciami, jeho komerčný "break out" potom nastal v roku 2005, keď produkoval nádherný album Demon Days od Gorillaz. V rámci vlastnej tvorby možno za jeho prelomový projekt považovať Gnarls Barkley, v ktorom vytvoril mimoriadne zaujímavé a úspešné duo s raperom a spevákom Cee-Lo Greenom. Ich hit Crazy z albumu St. Elsewhere z roku 2006 pozná snáď každý. Následne ako producent spolupracoval s celou plejádou veľkých mien ako Beck, Norah Jones, The Black Keys, U2, Adele, Michael Kiwanuka, Karen O, či ASAP Rocky. Jeho rukopis je charakteristický vášňou pre elektroniku, vokálne aranže a rytmiku v podobe hip-hopových beatov a trip-hopu.
Zvukový rozdiel na The Getaway je teda znateľný, a práve preto znova rozdeľuje fanúšikov na tých, ktorí zmenu zvuku vítali s otvorenou náručou a tých konzervatívnejších, ktorí nedajú dopustiť na predchádzajúci zvuk. Pravdou je, že posledné tri albumy sa na seba skutočne výrazne podobali, a The Getaway aj preto podľa mňa patrí k zvukovo vôbec najsviežejším nahrávkam RHCP.
Hneď titulná eponymná skladba sa blysne výrazne reverbovaným gitarovým zvukom a charizmatickými bočnými vokálmi, o ktoré sa postarala speváčka Anna Waronker. Obdobný gitarový sound možno zachytiť v krásnej skladbe Goodbye Angels s typickým Kiedisovým frázovaným rapom a výraznými sprievodnými vokálmi.
Najobľúbenejšou Fleovou piesňou je upbeatová Go Robot inšpirovaná Princeovou skladbou Controversy. Najrezonujúcejším hosťom albumu je nepochybne Elton John, ktorý hrá na piáno v druhej polovici skladby Sick Love. Výrazný klavírny, a neskôr klavírno-basový tanec sa objavuje v záverečnej skladbe Dreams of a Samurai, v texte ktorej Kiedis vyjadruje svoje vtedajšie psychedelické rozpoloženie. Vo všeobecnosti sa drvivá väčšina textov albumu týka ďalšieho Kiedisovho vzťahu, ktorý sa rozpadol po dvoch rokoch.
Frusciante a to "pravé orechové"
Druhý návrat Fruscianteho do RHCP bol v samom závere roka 2019 pre masívne fanúšikovské zázemie obrovskou správou. Mnohými uznávaný ako autor tých najnesmrteľnejších hitov a jeden z najosobitejších a de facto aj najlepších rockových gitaristov všetkých čias vďaka tomu vystúpi po boku Kiedisa, Smitha a Fleu na bratislavskom Tehelnom poli v lete budúceho roku. Chad Smith navyše v januári 2020 potvrdil, že RHCP už spolu s Frusciantem pracujú na novom hudbe.
Aj keď Frusciante zohráva v celej histórii Red Hot Chili Peppers obrovskú úlohu, ani zďaleka to nestojí len na ňom. RHCP reprezentujú pôvodný poctivý model kapely, v ktorom nezáleží na tom, kto ako vyzerá, ale ako hrá a akým dielom prispieva do celkového kreatívneho súkolia. Niet pochýb, že Smith je v rámci žánrov fusion a funk absolútnym virtuózom a majstrom svojho nástroja, Flea sa zaslúžil o celosvetovú osvetu basy a vo svete sa ťažko hľadá príklad kapely, v ktorej zvuku by basa zohrávala ostentatívnejšiu rolu. A v čele toho celého stojí Anthony Kiedis, vždy autentický básnik a storyteller s tisíckami veršov so silnými posolstvami, ktorý si dokázal vytvoriť svoju vlastnú, mimoriadne efektnú a funkčnú polohu frázovania, vokálneho prednesu aj pódiového prejavu.
Red Hot Chili Peppers je príbehom takmer štyridsať rokov trvajúceho priateľstva a muzikantského partnerstva, ktoré svet obdarilo desiatkami nesmrteľných rockových hitov. Niet pochýb o tom, že ich vystúpenie v Bratislave bude jednou z najväčších koncertných udalostí v histórii Slovenska.
Článok je súčasťou štvordielnej série, ktorá vychádza pri príležitosti prvého koncertu Red Hot Chili Peppers na Slovensku na bratislavskom Lovestream Festivale.
VIAC INFO A VSTUPENKY
Lístky na všetky tri dni Lovestream Festivalu:
Autor: Matej Kráľ
Foto: AP Photo/Andres Kudacki
Súvisiaci interpreti: Red Hot Chili Peppers
