Koniec.
Smrť textára.
Čepeľ naňho padla.
Berie ho preč do bielých zemí
empatickosti,
nevinnosti.
--
Snár a víno.
Básnik bez rýmu.
Ovdovený spisovateľ, držaný reťazmi na strane pekla.
Jeden posledný perfektný verš,
stále rovnako starej pesničky.
Oh Kriste, ako nenávidím čím som sa stal.
Vezmi ma domov.
Vypadni, uteč, uleť !
Veď ma z cesty zo snárovej skrýše.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
Odpusť mi za to, že mám dve tváre,
jednu pre svet,
jednu pre Boha,
zachráň ma.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
Môj domov tam bol
v tích lúčnych nebesách.
Odvaha naplnila dni
jednou z každej usmievavej tváre.
Prosím, už žiadne slová,
myšlienky z oddelenej hlavy.
Už žiadne chvály
a povedz mi, že raz moje srdce bude v poriadku.
Vezmi ma domov.
Vypadni, uteč, uleť !
Veď ma z cesty zo snárovej skrýše.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
Odpusť mi za to, že mám dve tváre,
jednu pre svet,
jednu pre Boha,
zachráň ma.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
--
Iskra mojej scenérie,
s tyrkisovým vodopádom
s krásou podo mnou.
Všetká voľnosť.
Priviaž ma pod modrú oblohu
pod bolesť
pod dážď.
Bozk na dobrú noc pre dieťa v čase
húpe čepel mojej uspávanky.
Na pobreží sme sedeli a dúfali
pod rovnakým bledým mesiacom,
ktorý si vás vyberá svetlom.
Vyberá si vás všetkých
Bojím sa, tak veľmi sa bojí
byť obviňovaný opäť a opäť a opäť.
Viem, že zomriem sám,
ale milovaný.
Vy žijete príliš dlho na to, aby ste počuli zvuky zbraní
dosť dlho na to, aby ste sa pristihli kričat každú noc
príliš dlho na to, aby ste videli svojich priateľov ako vás zradia
Počas rokov som bol pripútaný k tomu oltáru.
Teraz mám už len 3 minutý a odpočítava sa.
Ja si len prajem, aby ma príliv chytil prvý a dal mi smrť,keď po tom vždy túžim.
--
Druhý zlodej po pravici Krista.
Rozpolený – vrah detí
Svet sa dnes bude radovať,
keď vrany budú hodovať na hnijúcom básnikovi.
Každý sa bude musieť pochovať bez truhly,
aby pochovali srdce z kameňa.
Teraz je doma v pekle a dobre mu slúži.
Zabíja zvonom, ťažko pracuje pre svoju rozlúčku
Ráno vystúpilo za jeho oltár.
pozostatkov temnej vášnivej hry
vykonanej jeho priateľmi bez hanby.
Odkedy prišli, plujú na jeho hrob.
Vypadni, uteč, uleť !
Veď ma z cesty zo snárovej skrýše.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
Odpusť mi za to, že mám dve tváre,
jednu pre svet,
jednu pre Boha,
zachráň ma.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
“Dnes, v roku nášho pána, 2005
Tuomas bol pomenovaný z opatery sveta.
Prestal plakať na konci každého krásneho dňa.
Hudba, ktorú písal bola veľmi dlho bez mlčania.
.Bol nájdený nahý a mŕtvy,
s úsmevom na jeho tvári, perom a 1000 strán vytrhnutého textu.“
Zachráň ma.
--
Buď stále mojím synom.
Ty si domov.
Oh kedy si sa stal tak chladným?
Čepeľ bude klesať.
Všetko čo potrebuješ je cítiť moju lásku.
Pátraj po kráse, nájdeš svoje pobrežie.
Skús ich všetkých zachrániť, už viac nekrvácaj.
Vo vnútri máš tak krásne oceány.
Na konci
ťa budem vždy milovať.
Začiatok.
Smrť textára.
Čepeľ naňho padla.
Berie ho preč do bielých zemí
empatickosti,
nevinnosti.
--
Snár a víno.
Básnik bez rýmu.
Ovdovený spisovateľ, držaný reťazmi na strane pekla.
Jeden posledný perfektný verš,
stále rovnako starej pesničky.
Oh Kriste, ako nenávidím čím som sa stal.
Vezmi ma domov.
Vypadni, uteč, uleť !
Veď ma z cesty zo snárovej skrýše.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
Odpusť mi za to, že mám dve tváre,
jednu pre svet,
jednu pre Boha,
zachráň ma.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
Môj domov tam bol
v tích lúčnych nebesách.
Odvaha naplnila dni
jednou z každej usmievavej tváre.
Prosím, už žiadne slová,
myšlienky z oddelenej hlavy.
Už žiadne chvály
a povedz mi, že raz moje srdce bude v poriadku.
Vezmi ma domov.
Vypadni, uteč, uleť !
Veď ma z cesty zo snárovej skrýše.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
Odpusť mi za to, že mám dve tváre,
jednu pre svet,
jednu pre Boha,
zachráň ma.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
--
Iskra mojej scenérie,
s tyrkisovým vodopádom
s krásou podo mnou.
Všetká voľnosť.
Priviaž ma pod modrú oblohu
pod bolesť
pod dážď.
Bozk na dobrú noc pre dieťa v čase
húpe čepel mojej uspávanky.
Na pobreží sme sedeli a dúfali
pod rovnakým bledým mesiacom,
ktorý si vás vyberá svetlom.
Vyberá si vás všetkých
Bojím sa, tak veľmi sa bojí
byť obviňovaný opäť a opäť a opäť.
Viem, že zomriem sám,
ale milovaný.
Vy žijete príliš dlho na to, aby ste počuli zvuky zbraní
dosť dlho na to, aby ste sa pristihli kričat každú noc
príliš dlho na to, aby ste videli svojich priateľov ako vás zradia
Počas rokov som bol pripútaný k tomu oltáru.
Teraz mám už len 3 minutý a odpočítava sa.
Ja si len prajem, aby ma príliv chytil prvý a dal mi smrť,keď po tom vždy túžim.
--
Druhý zlodej po pravici Krista.
Rozpolený – vrah detí
Svet sa dnes bude radovať,
keď vrany budú hodovať na hnijúcom básnikovi.
Každý sa bude musieť pochovať bez truhly,
aby pochovali srdce z kameňa.
Teraz je doma v pekle a dobre mu slúži.
Zabíja zvonom, ťažko pracuje pre svoju rozlúčku
Ráno vystúpilo za jeho oltár.
pozostatkov temnej vášnivej hry
vykonanej jeho priateľmi bez hanby.
Odkedy prišli, plujú na jeho hrob.
Vypadni, uteč, uleť !
Veď ma z cesty zo snárovej skrýše.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
Odpusť mi za to, že mám dve tváre,
jednu pre svet,
jednu pre Boha,
zachráň ma.
Nemôžem plakať, pretože ramená plačú viac.
Nemožem zomrieť, som kur… pre tento studený svet.
“Dnes, v roku nášho pána, 2005
Tuomas bol pomenovaný z opatery sveta.
Prestal plakať na konci každého krásneho dňa.
Hudba, ktorú písal bola veľmi dlho bez mlčania.
.Bol nájdený nahý a mŕtvy,
s úsmevom na jeho tvári, perom a 1000 strán vytrhnutého textu.“
Zachráň ma.
--
Buď stále mojím synom.
Ty si domov.
Oh kedy si sa stal tak chladným?
Čepeľ bude klesať.
Všetko čo potrebuješ je cítiť moju lásku.
Pátraj po kráse, nájdeš svoje pobrežie.
Skús ich všetkých zachrániť, už viac nekrvácaj.
Vo vnútri máš tak krásne oceány.
Na konci
ťa budem vždy milovať.
Začiatok.