Pavol Habera

Ženy a kvety sa nekradnú

Viem Vy ste tá čo mi nepatrí
V sebe Vás mám ako dávny kríž
Navíjam film pohľadov
ktorými som Vás ukradol

Viem Vy ste tá ktorú niekto má
a stráži podľa zákona
a riadne má v dokladoch
Ja som Vás tuším ukradol

Tak ja Vás teda vrátim
a nechám si len tmu
a najradšej sa stratím
veď čakajú Vás dnu

Za všetko sa platí
tak vyjdem cez stenu
veď ženy a kvety sa nekradnú

Mali ste hlas ako srsť z králika
Pravej láske sa však nevyká
Chodili sme záhradou
kde som Vás ukradol

Dotkli sme sa vtedy ústami
dnes je to všetko šťastne za nami
Minulosť je pod ľadom
Prepáčte Vás som ukradol