Bufet F Viola bol vždy B vývarovňou Dmi pre starých ľu C dí
iba B pichne keď ten C pocit zrazu k B tebe zablú C di
tu B nehľadia si C do misiek už si F hľadia Dmi7 do očí Bmaj7
Že koľko F krát sa s nami B táto zem C ešte oto F čí
A hneď vedľa stojí espresso
Tam sa vozia v taxíkoch dievčatá
čo večer ľúbia aspoň v siedmich jazykoch
z nudy drobia do činzána šminky z rias a z obočí
Stav sa koľkokrát sa s nimi taxikár do hotela otočí
Niekoho vraj v noci zbuili na námestí Slobody
Pre pár drobných, že viac nemal, a že sa vôbec narodil
Tak to býva keď sa hlúposť vleje z hlavy do kostí
Kde sa rodí stará známa radosť z cudzích bolestí ?
Bufet Viola bol vždy vývarovňou pre starých ľudí
iba pichne keď ten pocit zrazu k tebe zablúdi
tu nehľadia si do misiek už si hľadia do očí:
Koľkokrát sa s nimi táto zem ešte otočí
Peter Nagy
