Ploštín punk

Za mnou žiadna nezaberie

Keď krátke sukne sú ešte kratšie ako vlani
A z bielych kolien sme sme vyplieskaní
Keď mladé maminy pred sebou tlačia schuti
Auru voňavú sme prebodnutí

Keď stokrát za večer tlačia ti z jamiek oči
Ženy po tridsiatke kamkoľvek vkročíš
Keď ako obvykle brzdí ťa vlastná kotva
Vernosť si sľuboval - slepotu sotva

Drahá za mnou žiadna nezaberie
Som ako chlap ten čo berie kožky perie
Za mnou žiadna diva nezavzlyká
Ja som Peyrac a ty moja Angelika

Keď sekretárky z miest v kostýmoch ako apríl
Ladia s listami tuho sa zapri
Keď na vizitky im padá smútok z ruží
Nevedia o tom no chcú si užiť

Keď asistentky z bánk za tmavými sklami
Nežne šepkajú chlapci sme s vami
Keď občas sa mi zdá že miesto slov mám peľ
Nie som Snehulienka, tak ktože by ma chcel ?!