Je ťažké uveriť, že od vydania predchádzajúceho albumu Billie Eilish Happier Then Ever uplynuli iba tri roky. Za ten čas sa okolo 22-ročnej speváčky diali obrovské veci. Najviac zarezonovala spolupráca na soundtracku k filmu Barbie, ktorou spolu s jej bratom Finneasom O'Connellom opäť potvrdili, že sú naozaj výnimočnou skladateľskou dvojicou súčasnej pop music. Po pozbieraní najväčších cien, ktoré sa s filmovou skladbou dajú získať, v máji obohatili hudobný svet o ďalší silný album.
Balada What Was I Made For? spôsobila ohromný ošiaľ. Odkedy ju súrodenecká dvojica vydala, zbiera plody svojej práce. Poďme si to v rýchlosti zhrnúť – niekoľko cien Grammy, Oscar a množstvo ďalších ocenení, víťazné priečky v singlových rebríčkoch naprieč celým svetom, viac ako 140 miliónov prehratí oficiálneho videoklipu a ďalšie milióny sledovateľov, ktorých očarili živé prevedenia na galavečeroch odovzdávania hudobných a filmových cien. Do toho prišlo oznámenie o treťom štúdiovom albume a fanúšikovia sa išli zblázniť.
Billie Eilish, ktorá je absolútnym popovým fenoménom svojej generácie, ale aj celej svojej doby, si prihrievala polievočku aj rozhodnutím, nezverejniť pred samotným vydaním albumu žiadny singel. A tak nikto nevedel, akým smerom sa bude po albume Happier Then Ever uberať.
Odpoveď prišla až 17. mája a našli sme ju hneď v úvodnej skladbe albumu Hit Me Hard and Soft, ktorý začína nežným vokálom. Ten neskrývane našepkáva, že Billie Eilish a Finneas pokračujú presne tam, kde skončili s očarujúcou baladou kladúcou otázku, na čo bola hlavná postava filmu Barbie stvorená.
Ak by sa táto otázka vzťahovala na samotnú speváčku, práve pesnička Skinny je jasnou odpoveďou – na skladanie pesničiek, v ktorých introspektívne odhaľuje prežívanie najrôznejších situácií očami mladej ženy, ktorá zažila dospievanie v žiari reflektorov, prenasledovaná fanatickými fanúšikmi a s ťarchou pochopenia vlastnej sexuálnej orientácie.
A nielen to. Od vydania debutu When We All Fall Asleep, Where Do We Go? bola terčom rôznorodých komentárov, ktoré ju kritizovali za jej farbu vlasov, chlapčenský štýl obliekania a neobišiel ju ani body shaming. A tak vyšla v Skinny s kožou na trh: "Ľudia hovoria, že vyzerám šťastne. Len preto, že som schudla. Ale to staré ja som stále ja a možno aj skutočné ja," spieva v nej.
Otvorené texty aj experimenty
Sexualitou poháňaný singel Lunch vyznieva v kontexte nedávnych okolností, kedy sa po speváčkinom vyjadrení ku svojej orientácii v rozhovore pre Variety rozkrútil ďalší mediálny kolotoč, ako priamočiara reakcia v zmysle – v poriadku, keď vás to tak zaujíma, JA vám o sebe porozprávam, ale prostredníctvom pesničky.
V pesničke číslo tri mení tému na dospievanie. Opraty do rúk si berú bicí automat a syntetizátory a z Chihiro sa vďaka nim a aj vďaka frázovaniu a výraznému vokálu stáva jedna z najvýraznejších skladieb albumu, hoci v silnej konkurencii je ťažké vyberať favoritov.
Skladateľ, multiinštrumentalista a producent Finneas O'Connell dal totiž na treťom albume svojej mladšej sestry voľný priebeh hravému prístupu k štruktúram piesní, ktoré sa často nepredvídateľne menia. Podarilo sa mu ich však uchopiť dostatočne pevne na to, aby nepôsobili chaoticky a bez rozmyslu. Aj keď v niektorých momentoch naozaj prekvapia, pretože necelých 45 minút nového albumu rozhodne nie je iba o mučivých baladách. Súrodenci sa na nahrávke opäť predstavili ako umelci experimentujúci so žánrami.
Zo všetkých pesničiek to azda najvýraznejšie demonštruje L'Amour de Ma Vie, ktorá sa po pokojnej prvej polovici nečakane otrasie v základoch a búra všetky zaužívané kritériá rádiového hitu. Zároveň však táto prudká zmena u mňa zbúrala aj pozitívne dojmy z pesničky. Rôzne vokálne efekty kreatívne používala aj na svojom debute When We All Fall Asleep, Where Do We Go? (2019), ktorým si získala množstvo fanúšikov, no toto až príliš pripomína Cher.
Obratom chuť napraví temná The Dinner, ktorá si vás obmotá okolo prsta veľmi jednoduchým ale nákazlivo pulzujúcim beatom, ktorý sa v repasovanej podobe objavuje aj v zlovestnej Bittersuite. Paralely nachádzame aj v sláčikových aranžmánoch. Motív zo Skinny nájdeme aj v záverečnej Blue, ale tiež vo vynikajúcej The Greatest, ktorú k výnimočnosti nepredurčuje jej názov, ale nádherný baladický rozmer.
Pre vizuálnu prezentáciu albumu si Billie Eilish zvolila vodu, podobne ako Dua Lipa pri svojej najnovšej nahrávke. Kým radikálne optimistická britská hviezda zachováva pokoj aj v blízkosti morského predátora, v prípade Eilish je voda symbolom s viacerými možnosťami výkladu. Voda ako živel, ktorý vás svojou prívalovou silou zrazí na kolená, ale aj voda ako pokojne tečúca rieka. Raz priezračná, inokedy kalná. Ktorýkoľvek z týchto kontextov na albume nájdete. Presvedčivo, vkusne a uveriteľne.
K porovnaniu s ďalšími hviezdami súčasného popu, ktoré tento rok priniesli nové albumy, ešte jedna poznámka: kým Taylor Swift, Beyoncé či Dua Lipa vydali v tomto roku rozsiahle nahrávky, Billie Eilish stačilo na ukotvenie sa v tom najlepšom z najlepšieho desať pesničiek. Na tomto ihrisku dokázala uhrať víťazný zápas. Na ploche jednej LP platne strieda niekoľko hudobných žánrov, mení nástrojové obsadenie, venuje sa všetkým témam, ktoré sú pre ňu v tomto období dominantné, a oproti predošlým albumom dokázala ešte viac vyšperkovať aj svoj vokálny prejav.
Svojou treťou štúdiovkou vysiela jasný odkaz – hoci nikdy nebola typickou popovou tínedžerskou hviezdičkou a jej hudba aj texty boli vždy omnoho zrelšie, než tvorba iných speváčok v jej veku, stále sa dokáže posúvať. Svoje staré ja necháva v minulosti a k dospelosti sa hlási svojím doposiaľ najlepším albumom.
Billie Eilish - Hit Me Hard and Soft
(Darkroom / Interscope, 2024)
- Skinny
- Lunch
- Chihiro
- Birds of a Feather
- Wildflower
- The Greatest
- L'Amour de Ma Vie
- The Diner
- Bittersuite
- Blue
Autorka: Miroslava Rabčanová
