Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Kvety nikotínu menia smútok slov hudbou na radosť

Kvety nikotínu - Vlákna

Kvety Nikotínu - Vlákna 08.10.2014 - 09:00 | Juraj Cagáň

Tým, čo majú základný prehľad o slovenskej alternatívnej scéne, netreba Kvety nikotínu špeciálne predstavovať. Už takmer dvadsať rokov fungujúca komárňanská kapela, ktorej jadro v zložení Ondrej Bagin (gitarista a spievajúci básnik), Gabriel Szalai (bicie) a Peter Soós (klávesy) doplnil pred pár rokmi basgitarista Michal Vincze, vydala máji tohto roku už svoj piaty album Vlákna, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Gregor Agency.


Je to vôbec po prvýkrát, čo si kapela album nevydala sama. Vlákna sú typ albumu, pri ktorom vám nepadne sánka hneď pri prvom počutí. Títo hudobníci nikdy nehrali vtieravú muziku a neurobili tak ani tentoraz. A aj napriek tomu, že sa na nahrávaní mimo iných hostí spolupodieľal "lepajác" Tomáš Sloboda, nedochádza na poslednej platni Kvetov nikotínu k revolučnému obratu hudobného smerovania. A to je v tomto prípade tá najlepšia správa. Dvanásť pesničiek albumu je tradične postavených na Baginových smutných, melancholických textoch, či skôr básňach.

Povrchní poslucháči zvyknú smutné a viac-menej pomalé skladby, akých je na platni väčšina, považovať automaticky za depresívne. Zdanie klame a chybu robí ten, kto pri Kvetoch nikotínu nesleduje slovo po slove a nevníma prepojenosť hudobných aranžmánov k emóciám Baginových textov - "u nás v meste na ulici, kotúľajú sa ti po líci, uprostred mora za božieho súdu, gúľajú sa proti prúdu" (Slzy). Toto bola odjakživa najsilnejšia stránka kapely – symbióza nálad slov a nástrojov – najlepším príkladom je dokonale vyprodukovaná skladba V zrube.

Kvety Nikotínu

Ucelený príbeh s dvanástimi kapitolami

Kvety nikotínu rokmi zrejú a Vlákna sú ak nie najlepším, tak určite najdospelejším albumom v ich diskografii. Už to nie je len súbor pesničiek nahratých v určitom časopriestore - posledná platňa Bagina a spol. je uceleným príbehom s dvanástimi kapitolami, ktoré sú navzájom prepojené neviditeľnými vláknami. Preto by bolo hriechom vyzdvihovať, čo je na Vláknach najlepšie. No kto nechce naraz celú tortu a chce na začiatok len ochutnať, mal by si aspoň odkrojiť Bielu noc, Slzy, ... a nakoniec Kus štastia.  A ak ešte u nás existujú programoví riaditelia slovenských rádií, ktorým nie je jedno, čím v éteri deptajú pospolitý ľud, mohli by si s čistým svedomím zaradiť do svojich playlistov indierockovú Koniec, bigbítovú Bielu noc, čí textovo aj emočne silnú Modlitbu ("a tá bázeň zo schodov, primäť nohy do krokov,... a tá hrôza zo smrti, ako státie na plti,... ó môj Bože, koľko krokov je medzi mnou a Tebou, ó môj Bože, koľko schodov je medzi nebom a zemou").

Je jedno, koľko kusov Vlákien sa predá, kapela nikdy nerobila hudbu pre peniaze. Svoje predchádzajúce albumy, ktoré si sama vydala, ponúkala na voľné stiahnutie, čím si vybudovala slušnú fanúšikovskú základňu, ktorá dokáže na koncerte spievať najznámejšie pesničky spolu s kapelou. V súčasnej "androidovej" dobe dostali Kvety nikotínu skvelý nápad, keď umožnili počúvať Vlákna (ako aj ostatné albumy) prostredníctvom bezplatnej aplikácie "Kvety nikotínu player". Je veľmi dobré, že tu máme kapely ako Kvety nikotínu, ktoré si žijú svojim vlastným životom a "gúľajú sa proti prúdu".


Kvety nikotínu – Vlákna
(Gregor Agency, 2014)

1. Biela noc
2. Slzy
3. Koniec
4. Modlitba
5. Jeseň
6. Praskot
7. Lej lej le
8. Dusot nôh
9. V zrube
10. Blízko
11. Slová
12. Kus šťastia

Autor: Juraj Cagáň
Foto: Zoltán Bölcskei - Kvetynikotinu.com


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti