Turné Richarda Müllera a Andreja Šebana, spomínajúce na Jara Filipa, štartuje už zajtra (10.10.) vo Zvolene. Predstavené budú najmä skladby, ktoré vznikli počas plodnej spolupráce Richarda a Jara v 90-tych rokoch. Pripomeňme si krátku, no intenzívnu éru so štyrmi (v našich pomeroch) míľnikmi moderného popu a rocku.

Jaro Filip sa podobne ako Fedor Frešo vždy točil okolo ľudí, ktorí v slovenskej hudbe čosi znamenali. Mal tú česť zúčastniť sa desiatich nahrávok s Dežom Ursinym, s humoristami Milanom Lasicom a Júliusom Satinským dal dokopy štyri platne. Poslednou Jarovou významnou kooperáciou v 90. rokoch boli štyri CD s Richardom Müllerom, ktoré vyšli v rozpätí piatich rokov. Ak k tomu pripočítame tri Jarove sólovky, jeho celková účasť na štúdiových albumoch presiahne dve desiatky, čo je vzhľadom na jeho predčasný odchod vo veku 51 rokov úctyhodné číslo.

Našli sa napriek odlišným rukopisom

Vypusťme z úvah Rišove excesy na verejnosti. Odpusťme mu, že jeho spev v niektorých momentoch pripomína skôr hovorenie. Odmyslime si niektoré povahové črty. Sústreďme sa na výpovednú hodnotu hudby, pod ktorú sa dvojica v rokoch 1994 – 1999 podpísala. Hoci Müller zvykol byť vtedy uvádzaný ako autor textov, mám pocit, že obaja sa v muzike vzájomne ovplyvňovali.

Jarov rukopis je neprehliadnuteľný, ale občas v skladbách prebleskujú aranžmány a bezstarostná atmosféra výlučne Rišovho debutu Neuč vtáka lietať! (1992). Ten vznikal v uvoľnených pomeroch a eufórii Nežnej revolúcie, nemá ešte v sebe melanchóliu, introvertnosť a pocity dezilúzie, čoraz častejšie sa objavujúce v takmer bezútešnej polovici 90. rokov. Muselo v tom byť niečo medzi nebom a zemou, že sa tí dvaja dali dokopy.

Pilotný projekt pod číslom Tridsaťtri   

Pri rozdielnych pohľadoch na vec, pnutí či tvorivých hádkach, sa Múzy dotýkajú umelcov intenzívnejšie než pri pokojnej spolupráci. Samozrejme za predpokladu, že spoločenstvo napätie vydrží a nerozpadne sa. Možno to tak cítila aj táto dvojica, ktorá sa len krátko po rozdelení ČSFR rozhodla vytvoriť CD s názvom 33 (1994). Album je opatrným vstupom na síce prebádanú, ale svojím spôsobom originálnu pôdu, na ktorej si duo mohlo vyskúšať vzájomnú chémiu.

Demonštráciou nenapodobiteľného Jarovho kompozičného umu je Milovanie v daždi. Dekadentný podtón s horkou klavírnou príchuťou a bonvivánskou atmosférou nezaprú svojho autora ani na sekundu. Ponurá siesta má pokračovania v Kristových rokoch, Chelsea Hotel, Smutnej piesni (z pera H. Leška) a Očenáši, takže na vyváženie duo ukazuje svetlejšie stránky pomocou L. A., Spálená, Karel z americkej Prahy, atď. Jaro si dokonca zaspomínal na kabaret v Božskej komédii. Platňu bolo možné v kontexte prvého pokusu hodnotiť ako vydarenú.     

Provokujúca skratka ako dokument doby

Do druhej polovice 90. rokov sa Jaro s Rišom preniesli platňou LSD (1996). Skreslený Rišov vokál, nálada hudby a text v titulnej skladbe evokuje užitie zakázaných látok, v upravenej (miernejšej) forme sa tento parádny kus objavil aj na Jarovej sólovke Cez okno z toho istého roku. Filip je rozsiahlym, alegorickým dialógom otca a syna s úžasnými výkonmi bicích a gitary, podobne agresívny, ale energickejší je kus Martin V. Prvé odľahčenie prichádza až s Vegetariánmi a v pozitívnom duchu sa pokračuje aj piesňami 100 dní a BMG.

Album je kompaktnejší než predchodca, hity z neho nevytŕčajú tak okato, pôsobí vďaka Šebanovej gitare dravšie. Müllerov spev sa v zhode s ňou štylizuje do agresívnejšej polohy, stačí si pripomenúť Hotel spomienok. LSD je najmenej hitovým albumom, ale jedna výnimka sa našla. Cigaretka na dva ťahy je kompozícia, akú sa podarí vytvoriť len v správnej nálade a "povznesení mysle". Hĺbajúca anti-balada sa stala omieľanou, napriek tomu, že Filip (a jeho klavír) bol na albume po celý čas presne tam, kde mal byť, no rádiá to zariadili takto.  



Intermezzo: Meditácie nad klavírom

Ak spomíname Filipa a jeho klavír, odporúčam do pozornosti milovníkom tohto nástroja famózny inštrumentálny album Meditation for Piano, ktorý vyšiel v jeho najplodnejšom roku (1996). Dlhé klavírne plochy vzbudia zimomriavky, sú dôkazom majstrovskej techniky a schopnosti vystavať melodicky pútavé a nenudiace motívy.

Názov platne evokuje dojem, že sa v rámci meditovania mohlo improvizovať, ale autor mal v konečnom dôsledku všetko dobre premyslené, čomu zodpovedá najmä to, že je ťažké nájsť nejaké hluché miesta. V zahraničí podobné projekty vznikajú bežne, v rámci Slovenska ide o povšimnutiahodný počin, etablujúci Filipa ako majstra, rozjímajúceho nad klavírom.
 

Pohľad cez hitovú optiku

V roku 1998 sa Rišo s Jarom znovu prihlásili o slovo s albumom Nočná optika. Tento rok bol špecifický aj kvôli zmene politickej situácie (do politiky bol Jaro zaangažovaný dovtedy, kým neprišiel na to, že to nie je robota preňho). Album je od predošlého odlišný tým, že obsahuje viac kratších skladieb s hitovejším nádychom. Vône vzdialene pripomenú Ursinyho, V tom istom meste vynikajú zapamätania hodným refrénom a skvelým Lasicovým monológom.

Baladická atmosféra v Odpusť konkuruje cigaretke, no v éteri sa známymi stali skôr Knižný príbeh alebo Nočná optika, ktorej sa nedá uprieť ležérny prístup, príznačný pre niektoré pokusy v budúcnosti. Miniatúrne tituly Keď mucha spí alebo La La La potešia, ale o vrchol platne sa suverénne postarali Nohy, kde decentné sóla a jemný klavír sprevádzajú hlasy Ibrahima Maigu, Petra Lipu, Riša a Jara.  



Malý koniec pre Riša, veľký pre Jara

Nočná optika etablovala Mullera ako jedného z najosobitejších slovenských muzikantov 90. rokov s veľmi ťažko napodobiteľným prejavom, čo v podstate platí dodnes. Nie práve malé know-how do tejto výsady investoval Jaro Filip, podieľajúci sa napokon aj na platni Koniec sveta (1999), prispôsobenej viacerým udalostiam. Chlapec s okuliarmi symbolizoval nafúknutú atrakciu so zatmením Slnka a názov zodpovedal predpovediam, že zhruba v septembri 1999 mala nastať apokalypsa.

Tomu bola prispôsobená uvoľnená atmosféra hudby, tentoraz bez toľkých hitov ako na optike. Album sa skôr vracia k LSD, chýba síce vtedajšia gitarová agresivita, ale búrlivosť zostala. Heroin by o čomsi vypovedať mohol, nájsť však hranicu medzi realitou a fikciou v Rišovom prípade je ťažké. Koniec sveta je prekvapivo optimistický, rovnako ako Naša láska letí. K naživo hraným patrí Hotel M. s provokatívnym textom a výborným sólom.



Albumu sa v žiadnom prípade nedajú uprieť vysoké kvality, v porovnaní s hitovými trhákmi 33 a Nočná optika či umelecky najambicióznejším počinom LSD predsa len mierne zaostáva. Cyklus počinov Müller - Filip sa ním definitívne uzavrel a je otázne, akým smerom by sa dvojica pohla. O rok nato Jaro náhle zomrel a záhada zostala nezodpovedaná.

Na ďalšej Rišovej platni ... a hosté (2000), spievanej po česky, sa objavili tri Jarove piesne s textami Michala Horáčka. Na albume '01 (2001) je uvádzaný okrem hudby medzi autormi textov. Keď vyšiel Monogamný vzťah (2004), jeho meno už tam nefigurovalo. Richard to všetko, podobne ako na debute, zvládol sám. Je však jasné, že päťročná spolupráca na ňom zanechala pozitívne stopy. A Jaro? Ten by s ním bol určite spokojný.

Autor: Marek Danko
Foto: Propaganda House

Súvisiaci interpreti: Jaro Filip, Richard Müller