Keď vydáva album Longital, vždy je to udalosť. Stálica slovenskej nezávislej scény sa na novinke Dočista vracia k elektronickému zvuku, pričom sa jej darí priniesť do rokmi vybrúseného rukopisu dostatočné množstvo inovácií. Novinka potvrdzuje, že na plnohodnotnú a originálnu muziku si ostrieľaná, no stále pre hudbu zapálená dvojica vystačí (takmer) sama.


Ak je reč o entuziazme, jedným dychom treba dodať, že Shina a Dano Salontay, tvoriaci tvrdé jadro Longitalu, navyše stojaci za aktívnym vydavateľstvom Slnko Records, ho majú na rozdávanie. Obaja majú za sebou aj iné projekty, ale ich srdcia bijú najmä pre spoločnú kapelu. Čerstvo vydaný album Dočista otvára druhú desiatku titulov ich diskografie, ktorej začiatok siaha až do roku 2001. Pod názvom Dlhé diely sa vtedy začala písať dôležitá kapitola v histórii slovenskej alternatívnej scény – a s malými prestávkami trvá až doteraz.

Láska na štvrtý pohľad

Po viac než 20 rokoch by mohla mať väčšina kapiel právo na uspokojenie sa s osvedčeným rukopisom a tejto premise by mohla prispôsobiť i tvorbu nového repertoáru. Neplatí to však pre Longital. Spolu s producentom Andrejom Bakom sa Shina a Dano pustili do objavovania všakovakých zvukov a nie veľmi osvedčených umeleckých prostriedkov.

Ak mám na tomto mieste vyjadriť subjektívny názor, ešte nikdy som nemal so žiadnym albumom Longitalu taký problém ako dnes. Teraz (2011), Divoko (2016) a Mauna (2019) boli lásky na prvý pohľad (a snáď i na celý život), ale preniknúť do podstaty ich nových skladieb sa mi nepodarilo ani na tretí pokus. Rozhodol som sa dať platni poslednú šancu.

A vtedy sa to dostavilo... Namiesto slovíčka "to" si dosaďte precitnutie, pochopenie, úsmev, zimomriavky aj vytúženú radosť z počúvania, prípadne iný vhodný výraz. Ak som si pred pár rokmi v súvislosti s predošlým zárezom Mauna myslel, že elektroniku u Longital už nikdy nenájdem, deväť aktuálnych kompozícií a jeden remix ma presvedčili o opaku. V každom prípade toto počínanie oceňujem v plnej miere a verím, že sa nájde dostatok ľudí s podobným názorom. Longital sa tu vydal po ďalšej (v poradí koľkej už?) málo prebádanej ceste a znovu došiel do cieľa víťazne. Na jednej strane som sklamaný z toho, že už s nimi nie je bubeník Marián Slávka, ktorý mi veľmi prirástol k srdcu. Zároveň som rád, že Longital rastie a nespí na vavrínoch.

Väčšina piesní nestavia na harmonických základoch. Väčší dôraz než v minulosti sa kladie na dekonštrukciu nosných liniek. Všetko sa končí chvením je ukážkou ambícií dostať z dnešných zvukových možností maximum, takže je tu minimum záchytných bodov, ktorými by si poslucháč mohol pomôcť k rýchlejšiemu i lepšiemu pochopeniu. Dočista je príkladom postupnej gradácie gitarového motívu, ktorý sa v závere vyvinie na nepoznanie. Noví hostia ponúknu strohú strojovosť, narúšanú akoby náhodnou hrou na gitare. Úplne sa však nevytratila lyrickosť, stelesnená hlavne songom Čakanka. Táto poloha kapele svedčí aj v piesni Biele na bielom, kde hrá hlavnú úlohu akustická gitara.


Prekvapenie na konci hudby

V prieniku spomínaných dvoch tvárí stoja Pomalé utíchanie a Je dôležité. Muzikantom sa funkčne podarilo spojiť melanchóliu s elektronickým experimentovaním. Inštrumentálne výkony sú veľmi účelné, plne pracujúce pre vytvorenie podmanivej atmosféry. Tej dopomáha i booklet CD, tvorený Piom Kalinskim a Jurajom Behúnom. Dano Salontay využíva širokú škálu väčšinou strunových nástrojov, ktoré v jeho rukách kvília a plačú, no vedia i pohladiť a upokojiť. Andrej Bako dofarbuje výsledok "modulárnymi" zvukmi, dodávajúcimi hudbe silno návykovú vôňu. Sú nepredvídateľné, rytmicky pestré, plné nečakaných zvratov. Prekvapivo sa objavujú tam, kde by ich človek nečakal. Sú to mikrodetaily, no stoja za vychutnanie.

Z rámca albumu vyčnieva záverečná Na konci hudby, poňatá skôr ako úlet s mnohoznačným textom. Ide o jedinú skladbu naspievanú Danom, ktorému nemožno uprieť svojský hlasový prejav. Tvoje vojská sú pre zmenu údernejšie, zobrazujúce Shinu ako "generálku mierových síl". Noví hostia sú všetky veci, ktoré denne musíme urobiť, no chceme odohnať ("popod prah sa niečo tlačí... šic!"). Úžasný text má Čakanka ("ani už neviem, na čo čakám... možno na niečo iné než to, čo práve mám") i Biele na bielom ("som tým, čo prežilo výdych... som v zadržanom dychu... po výdychu"). Shina tieto slová podáva svojím nezameniteľným prejavom. Poslucháča ním môže spočiatku odradiť, no ak si naň raz zvyknete, dokážete sa s ňou bez výhrad stotožniť.    

Dočista z dielne Longital sa nesie v znamení návratu k elektronike a experimentom, za čo je čiastočne zodpovedný Andrej Bako. Hlavná pozornosť sa však sústredí na kmeňových muzikantov, vytrvalo prinášajúcich znamenité kompozičné, aranžérske i inštrumentálne výkony. Deviatka aktuálnych skladieb ponecháva veľa priestoru vysvetliť si význam hudby a slov individuálne. I preto ide o album, do ktorého sa pomerne ťažko preniká. Trpezlivosť je však ocenená zážitkom, aký sa v srdci dokáže neodbytne usídliť na dlhé roky.    

Longital – Dočista
(Slnko Records, 2022)

1. Tvoje vojská
2. Je dôležité
3. Noví hostia
4. Pomalé utíchanie
5. Všetko sa končí chvením
6. Čakanka
7. Biele na bielom
8. Dočista
9. Na konci hudby
10. Tvoje vojská (dirty beast version)

Autor: Marek Danko

Súvisiaci interpreti: Longital