Sledovať evolúciu kapely Korben Dallas má isté čaro. Novinka Stredovek zachytáva formáciu vo fáze prirodzene vyplývajúcej z jej minulosti. Neoficiálne potvrdzuje prerod muzikantov v zrelých mužov so starosťami, nádejami i trpkými úsmevmi. Hudba a ich názory však nenesú známky vyčerpania, naopak sú plné prekvapení, dôvtipu a čerstvých nápadov.

Od vydania Banskej Bystrice (2014) pretieklo Hronom veľa kubíkov vody na to, aby Korben Dallas vkročili do rovnakej rieky. Ich súčasný výraz, poučený i spoluprácou s orchestrom, je orientovaný pokojnejším smerom, kde nechýba nadhľad a sebareflexia. Muzikanti sa do toho nevrhajú po hlave z viacerých dôvodov. Sú skúsení, vedia sa uskromniť, naponáhlo nemajú ani s naháňaním trendov a žijú vlastnými problémami. Tie sa v textoch metaforicky premieľajú dosť často a prispievajú k tomu, že kapela pôsobí veľmi otvorene až zraniteľne.

Pôsobia všestranne a zároveň kompaktne
Korbenovská poetika, takmer výlučná doména basgitaristu Lukáša Filu, stelesňuje to nadpriemerné na súčasnej scéne. Texty sú stručné, presné, nápadité, originálne - stačí pár riadkov a je to tam. Slová sú kombinované vkusne a niekedy až prekvapivo jednoducho (napr. "našťastie - nešťastie", "potiaže - bez tiaže"), no v kontexte piesne vie byť aj v takýchto prípadoch výsledný efekt veľmi silný. Pútavo to dokazuje najmä spletanie otázok v úvahe Tvrdý. Ide o mravčiu prácu so slovíčkami, majstrovsky zasadenú do neľahkého rytmického podkladu, spytujúcu, provokujúcu a chlapsky poctivú.

Paralelne s textami sa posúva hudobný výraz. Už v úvodnej skladbe má prsty namočené aj hosťujúci gitarista Ľubo Petruška (Chiki Liki Tu-a), preto riff nesie rukopis Prešovčanov, ale to generál zistí až po vojne, čiže keď sa lepšie pozrie do bookletu. Hudba je u nás totiž už natoľko flexibilná, že nič "vypožičané" vlastne nepôsobí cudzo a previazanosť talentovaných hudobníkov je obojstranne prospešná.

Korben Dallas môžu znieť všestranne a napriek tomu je ich tvorba čím ďalej, tým kompaktnejšia. Tento fakt sa dá pripísať na vrub pilovania vlastného, ilúziu jednoliatosti vytvárajúceho rukopisu, kde už by malo byť jedno, či gitara hrmí alebo podriemkava. Prevahu má druhý prípad, čo niektorým fanúšikom nemusí vyhovovať, ale i to málo "tvrdého" je možné vyvažovať striebrom.

Múry (znovu Petruškov vplyv) s textom bubeníka Oza Guttlera sa v doterajšej tvorbe kapely určite zaraďujú k tomu najtvrdšiemu a za divoký kus Oranžová by sa nehanbil ani vychytený punk-rockový skladateľ (musel by však povinne zohnať textára Filovho kalibru). Rozohrávka, akcelerácia, dynamické pokračovanie, prerušené brilantnou medzihrou s ešte brilantnejšou basgitarovou vyhrávkou, návrat k refrénu a 150-sekundová koncertná klasika je na svete.


Umiernení, no stále bez kompromisov

Miernejšie nálady sa predrali do popredia akosi podvedome. Určite nešlo o prvoplánový zámer hudobníkov, keďže skladby typu Vietor, Nič sa nepýtaj, Stromy alebo Ako para sa prihovárajú úprimne ľudsky, pokorne, inteligentne a nie ako silené umenie pre umenie. Nemusí v nich byť ani kvantum nástrojov, aby pôsobili elektrizujúco a mali pohlcujúcu silu. Naopak, idú aj vďaka intímnemu prednesu Juraja Benetina (gitara, spev) odhalené so všetkými chybami rovno pred ľudí. Takáto odvaha si u na prvý pohľad drsných mužov zaslúži obdiv.

Elektrizujúca miniatúra Vietor funguje i bez kvanta elektriny, dominuje jej na kožu odhalený spevákov basbarytón. Čoskoro vyjde s videoklipom ako singel a možno bude tou skladbou, ktorou kapela prelomí ľady aj v najpočúvanejších rádiách. Už by bolo načase - prešli takmer štyri roky, odkedy sme pri vydaní jej najúspešnejšieho singla Otec písali, že v slovenských rádiách chýba dospelá hudba. Dnešných vyše milión prehratí skladby na Youtube svedčí o tom, že o hudbu s hlbšími textami tu naozaj záujem je.

Vedieť inteligentne a zároveň zrozumiteľne hovoriť o tom, o čom hovoriť treba, by teda už pre rozhlasových dramaturgov nemuselo byť prekážkou. Ku cti kapely však slúži, že sa o hľadanie ľahkých cestičiek k ešte väčšiemu úspechu nesnaží. Tisíce poslucháčov, ktorí ju nasledujú, si získala najmä originálnou tvorbou bez kompromisov a poctivým koncertovaním. Bolo by však skvelé, keby si to konečne všimli aj tí, ktorí na Slovensku formujú masový vkus.


Fajnšmekrov na albume poteší filigránsky skomponovaný art-rock v piesni Vzdať sa s textom Jany Shemesh. Kapela rozšírená na kvinteto (na klávesy hosťuje Miloš Brunclík) však aj tu ukazuje istú umiernenosť. Hudobníci sa zbytočne nepúšťajú do predvádzania inštrumentálnych zručností, hoci z kvality gitarových sól, klávesovej a bubeníckej techniky či basových figúr je jasné, že by s tým nemali najmenší problém. V tom musí byť obrovský nadhľad. A určite nechýbal ani pri tvorbe záverečného "funky" úletu Ona so svojhlavým vyrovnaním sa s pohlavnou nevyrovnanosťou. 

Z prvých dojmov sa zdá, že rôznorodosť hrá prím, po čase je však z platne aj vďaka šikovnej dramaturgii kompaktný kus hudby, navyše textovo veľmi osobný. Je zrejmé, že formácia vyzrela do dospelého štádia vývinu. Stredovek je míľnik, od ktorého sa bude datovať ďalšia "sedemročnica" Korben Dallas. Muzikanti, ktorí na novinke ukázali, že sú si plne vedomí svojich silných stránok, no zároveň im nechýba potrebná pokora, majú potenciál, aby svoju diskografiu aj v ďalších rokoch naplnili množstvom vynikajúcich skladieb. Už len tých jedenásť nových je viac než sľubným začiatkom.

Korben Dallas – Stredovek
(2017, InnoSense)

1. Tvrdý
2. Vietor
3. Oranžová
4. Nič sa nepýtaj
5. Ako para
6. Vzdať sa
7. 95
8. Prepáč
9. Múry
10. Stromy
11. Ona

Album je momentálne možné zakúpiť na CD a v digitálnom formáte cez web vydavateľstva Slnko Records. Na streamingových službách bude zverejnený v priebehu niekoľkých týždňov. Naživo si môžete album vypočuť v marci a apríli na koncertoch v piatich slovenských a piatich českých mestách. Lístky na slovenskú časť turné sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.

Autor: Marek Danko
Foto: archív skupiny

Súvisiaci interpreti: Korben Dallas