Slnko Records sa postupne mení na monopol vydávajúci výbornú slovenskú alternatívu a chŕli už dlhšiu dobu album za albumom. Po roku prichádza už tretia platňa bratislavskej trojice Korben Dallas nesúca názov Banská Bystrica, avšak s ambíciou zasiahnuť omnoho väčšiu oblasť než je Horehronie. Dôkazom je aj čerstvo zverejnený dokument z "importovania" kapely do českých luhov a hájov, ktorý nájdete na konci recenzie.

Pri dlhodobej tvorivej a koncertnej forme trojice Korben Dallas sa očakávalo, že po druhej doske opäť vydajú (nielen "na slovenské pomery") nadpriemerný album. Akurát sa nevedelo, čím sa odlíši od predošlých dvoch nahrávok. Kým Pekné cesty (2011) bodovali (vtedy ešte) u menšinového poslucháča živelnou lyrikou, Karnevalová vrana (2013) sa už stala alternatívnym mainstreamom a mnohí ju považujú za najlepší slovenský album minulého roka.

Banská Bystrica je opäť výborným počinom a oproti svojím predchodcom ukazuje posun vo viacerých smeroch. Typicky korbenovská lyrika je opäť tu, no tentoraz je viackrát okorenená müllerovskou melancholickou melodikou z prelomu storočí. Skladby Za sklom, Ľahká a Vždy by sa nestratili ani na dnes už legendárnych albumoch Nočná optika a '01, pričom prvá menovaná sa dá bez preháňania považovať za akustický orgazmus. Slová plné obrazov z navonok všedného dňa, ktoré z Benetinových úst plynú úplne prirodzene a ľahúčko, a k tomu neskutočne uvoľnená atmosféra v decentne uhladených aranžmánoch, ktorá napriek ťaživej téme podnecuje k absolútnemu pokoju ("Spíme a mráz dýcha na okná a pýta sa dnu k nám"). Podobne je na tom aj balada Ľahká s citlivo "naklonovaným" Benetinovým viachlasom, ktorá svoju ľahkosť nenosí len v názve ("Si ľahká, si ako orech na vode, si ľahká, predbiehaš člnky a lode").


Stále je dosť a dosť dôvodov na radosť

Melancholické a neraz intímne texty Lukáša Filu, ktorý tentokrát otextoval takmer celý album, vynikajú na viacerých miestach, pričom sa tak deje najmä vďaka súzvuku s melódiami a jedinečne hlbokým hlasom Juraja Benetina. Ten je už tradične tak presvedčivý, že mu uveríte aj to, že sneh je horúci. A čo ide (a vždy išlo) Korbenom snáď najlepšie, sú zimomriavkové vokály použité na vygradovanie silných tém. "Včera" takto úradovali Intro či Bolo nebolo, "dnes" krásna balada Vždy, ktorá, hoc začína nevinne a skoro až tuctovo, postupne vďaka vokálom graduje do dimenzií, v ktorých sa stretáva všetko nadpozemské.

Aký dôležitý je pre kapelu v zložení gitara-basa-bicie post bubeníka ukazujú Pokušenia, kde tradične invenčný a hravý Ozo Guttler exceluje do takej miery, že na koncertoch bude táto skladba nepochybne jeho najväčším hitom. Spestrením albumu je Benetinov duet s Janou Kirschner Spolu, ktorý bol zverejnený ako prvý singel spolu s originálnym klipom o skrytých krásach staroby. Nekonvenčná, no o to cennejšia spolupráca dvoch najväčších hviezd Slnko Records by sa možno u inej kapely stala vrcholom albumu, no pri Korben Dallas je situácia dosť ošemetná a v konkurencii silných emotívnych pesničiek svojou inakosťou vyčnievajú úplne iné kúsky.

Väčšinou vážna trojka totiž na novinke odkrýva aj svoju odľahčenú podobu. Zdravo uletená, na albume ako päsť na oko pôsobiaca "cirkusová" Radosť prekvapí trefnými absolútne nenadväzujúcimi dvojveršiami, ktorými Fila pravdepodobne reaguje na internetových diskutérov majúcich svoju pravdu ("preteky mravcov, bežia aj bez stavcov... jašterie čipy, Pančucha Pipi... stále je dosť a dosť dôvodov na radosť"). V kontexte aktuálnych udalostí okolo denníka SME znie refrén priam kruto ironicky, no v štúdiu muselo byť počas nahrávania poriadne veselo.


Pestrosť ako dvojsečná zbraň

Ani záverečnú pieseň Sedí sokol na javori netreba brať úplne vážne. Namiesto prieniku Korbenov do foklóru pripomína skôr spokojný úškrn po dobre odvedenej práci, s priamym odkazom na názov albumu, keďže ide o ľudovku z okolia Banskej Bystrice. Skutočným albumovým finále a jednou z najlepších skladieb, akú kedy Korben Dallas nahrali, je tak predposledná, jemne pinkfloydovská a Marekom Rakovickým (Lavagance) evidentne zvukovo ovplyvnená Musím.

Posledný z hudobných vrcholov albumu vyniká aj jediným textom spisovateľky Moniky Kompaníkovej ("Ešte jednu vec pred spaním urobiť musím, musím vydýchať všetko zlé, kým sa sám sebe zhnusím. Jazyk si zaslúži viac miesta v ústach, a preto všetko ide von v plných sústach"). Okrem silných textov, na ktorých je tvorba Korben Dallas postavená už od začiatku, si špeciálnu zmienku zaslúži zvuk. Marek Rakovický a Tomáš Lőbb (nahrávka a mix) spoločne s Dariusom van Helfterenom (mastering) nastavili jeho latku tak blízko k dokonalosti, ako má Ozo Guttler k metropole stredného Slovenska (v booklete sa mimo iného nachádza aj jeho óda na rodné mesto).

Korben Dallas, 2014 Zdroj: Illah Van Oijen

Po vydaní Karnevalovej vrany si viacerí mysleli, že ju dlhodobo široko ďaleko nič neprekoná. Banská Bystrica má k Vrane kvalitatívne dosť blízko: z jedenástich pesničiek ponúka až päť vrcholov - naozaj výnimočných skladieb. No nájdu sa aj šedšie miesta - dadaistická Rob, čo ti hovorím a na korbenovské pomery nápadmi až príliš minimalistická Na opačnom boku. Tá so svojou reggae náladičkou a ľahším textom nepochybne prispieva k pestrosti albumu, ktorá ale môže byť dvojsečnou zbraňou.

Na jednej strane sa totiž poslucháč pri tak častých zmenách nálad a štýlov nemá šancu nudiť, no zároveň nový album nie je hudobne ani textovo tak súdržnou platňou ako jeho predchodca. Je však už len na vkuse poslucháča, či bude nekoncepčnosť Banskej Bystrice vnímať ako negatívum, alebo album ocení ako mierne surreálnu vysokohorskú hrebeňovku, ktorá okrem štítov s parádnymi výhľadmi ponúka aj prekvapenia, aké by ste na horách vôbec nečakali.

Korben Dallas - Banská Bystrica
(Slnko Records, 2014)

1. Za sklom
2. Pokušenia
3. Ľahká
4. Búrka
5. Vždy
6. Radosť
7. Rob, čo ti hovorím
8. Spolu
9. Na opačnom boku
10. Musím
11. Sedí sokol na javori

Ukážky z albumu:


Bonusové video: Pozrite si minidokument o tom, ako Korben Dallas dobývali Česko.


Autor: Juraj Cagáň
Foto: Illah Van Oijen