Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Slovenské ľudové piesne a stoner rock? Balady sú album, ktorý sa oplatí počuť

Róbert Pospiš & Martin Sillay - Balady

Robert Pospiš a Martin Sillay - Balady 15.02.2016 - 17:30 | Marek Danko

Nenápadná nahrávka s názvom Balady predstavuje jeden z najzaujímavejších slovenských hudobných projektov roku 2015. No ako to už býva, ak sa niečo objaví nečakane uprostred predvianočného zhonu, býva to často fanúšikmi aj odbornou verejnosťou prehliadané. Skladby vychádzajúce z ľudovej tradície, no s pozmenenými textami a aranžmánmi v podaní dvojice Robert Pospiš a Martin Sillay, by nepovšimnuté zostať určite nemali.


Baladu si v populárnej hudbe zvykneme predstaviť ako pomalý až stredne rýchly, na srdcervúcom speve postavený song, zväčša ľúbostného charakteru, s komorným klavírom alebo naopak bombastickými aranžmánmi. V ľudovej slovesnosti však tvorí baladu atmosférou pochmúrny, tvrdý príbeh s autentickým vykreslením charakterov postáv a tragickým koncom. Práve z týchto premís vychádzali Robert PospišMartin Sillay, ktorí majú okrem iného v diskografii bravúrnu poctu Leošovi Janáčkovi (2014) či album Doba (2013). Metamorfóza balád do podoby súčasne znejúcich skladieb na pomedzí alternatívneho rocku, blues a folku bola už roky ich snom.

"Vyberali sme z obrovského množstva piesní. Najdôležitejšia pre nás bola hodnota príbehu a zvuková atmosféra. Album sme nahrávali naživo s výbornými hudobníkmi. Žiadne špekulácie, zaujímala nás podstata skladieb. Rozhodli sme sa prerozprávať ich naším rukopisom. S výnimkou poslednej skladby sú všetky piesne doplnené mojimi textami," hovorí o invenčnom poňatí ľudovej tvorby spevák, multiinštrumentalista a producent Robert Pospiš.

jeden z vizuálov k projektu Balady

Rock, ľudová poetika a psychedélia

Výborným príkladom je Medzi horami, ktorú preslávil Čechomor. Verzia slovenského dua je oveľa intímnejšia a aranžérsky rafinovanejšia - gitara kvíli, sláčiky sa miesia s chorálmi, rytmika sa zvíja po nepredvídateľných uličkách. Jediná čisto autorská skladba Po hore, po hore sa zvukovo rozprestiera ako drahocenný koberec utkaný zo vzácne vystreľujúcich tónov huslí, zvonkohry, činelov, atď. Červenou nitkou a záchytným bodom je len pravidelne sa opakujúci hypnotický gitarový motív. Z rovnakého cesta je uhnetená Vyskočilo slniečko, keďže vynaliezavosť hudobníkov zákonite naráža na úzke žánrové mantinely. Napriek tomu sú všetky skladby jedinečnými, predovšetkým vďaka dômyselným aranžmánom. Využitie nástrojov v rôznych polohách a tóninách je obdivuhodné.

Medzičlánkom všetkých balád sú vrúcne texty, preto je spevácky prejav Roberta Pospiša zodratý na kosť. Melodická zložka je postavená hlavne na gitarách Martina Sillaya a violončele Romana Harvana bez zbytočných inštrumentálnych pasáží. Rytmiku tvoria očarujúce perkusívne zvuky a dlhé ozveny tvorené údermi Juraja Šušanika po čineloch. Autentická atmosféra dýcha prírodou, nie je to však klišé v podobe obrazov pasúcich sa oviec a horskej scenérie. Muzikanti obliekli tradičným skladbám úplne nový šat. Dodali im osobnejší rozmer, aby mohli vytvoriť svoje vlastné slovenské balady.

Z pokojného a komorného charakteru skladieb vyčnieva najtvrdší stoner rockový kus Stojí hruška v sade. Zrejme v ňom hneď na úvod hudobníci vyplytvali hrozne veľa energie a nezostalo jej nazvyš do ďalšieho diania. Podľa samotných hudobníkov ide o najtvrdšiu skladbu, akú doteraz nahrali. Psychedelický opar, dookola sa opakujúci riff, oproti plodnému sadu v kontraste stojaca nálada púštnej vyprahnutej krajiny. Podobne na zmysly pôsobí Od Dunaja až k nám, lenže tá má o niečo pozitívnejší a svižnejší charakter. Rytmicky najrýchlejšia je Na olivon strome, napriek tomu nečakajte žiadny závod, to len Juraj sa rozhodol naplno využiť potenciál malých bubienkov. 

Minimalizmus a éterickosť starobylých príbehov

V najdlhšej balade V tom šírom poli by sa možno patrilo vystupňovať priam hmatateľné napätie, pretože inak výborná pieseň direktívne lineárnym dejom zapadla medzi ostatné. Legendárny príbeh o vodu pijúcej zakliatej srnke (V hlbokej doline) poznajú ľudia skôr v zábavnejšej forme, na tomto CD je to úplný minimalizmus, podporený drevným, analógovú techniku pripomínajúcim zvukom. Optimistickejšiu formu však predsa len v náznakoch má Pod košatou lipkou, kde sa vyníma melodickejšie ladená Martinova gitara. 

Až étericky vyznievajú záverečné kúsky Išli hudci horouVyletela duša z tela - hudba, zvuk a spev sú jemné ako pavučina. V druhom prípade ide o veľmi podmanivú rozlúčku, dávajúcej zbohom nevedno kam odlietajúcej duchovnej podstate človeka. Platňa tak ubehne pomerne rýchlo, krátkosť jedenástich položiek však vyvažuje na nápady bohatá pestrosť. Naisto viem, že na ďalší počin dua hudobníkov sa oplatí striehnuť, pretože bude znovu výnimočný. Už si k tomu predstavte len obal a booklet od Pala Čejku a ilúzia "modernej tradície" je takmer perfektná.  

Po skvelých albumoch z predchádzajúcich rokov prišli Robert Pospiš a Martin Sillay s ďalším prekvapivým projektom. Spojili tradičnú atmosféru baladických príbehov s modernejšími textami a aranžmánmi tak, že ide o veľmi prirodzene a vkusne znejúcu symbiózu. Napriek limitom spojenia ľudoviek a rocku hudobníci ponúkajú pestré nápady a oživujúce momenty. Nahrávka je zvukovo ovplyvnená svetovými hudobnými veličinami, no nad všetkými inšpiráciami vyčnieva autentický duch našej vlastnej minulosti a neviditeľná sila prírody, ktorá zvýrazňuje jej nadčasovosť, originalitu a obrazotvornosť.

Róbert Pospiš & Martin Sillay - Balady
(Real Music House, 2015)

1. Stojí hruška v sade
2. Medzi horami
3. Po hore, po hore
4. V tom šírom poli
5. Vyskočilo slniečko
6. V hlbokej doline
7. Od Dunaja až k nám
8. Pod košatou lipkou
9. Na olivon strome
10. Išli hudci horou
11. Vyletela duša z tela

Album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe:



Autor: Marek Danko       
Foto: artwork - Palo Čejka


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti