Vlani sa vrátili po šesťročnej odmlke, no na šiesty album čakali fanúšikovia najznámejšej animovanej kapely len niečo vyše roka. Ako by chceli čo najskôr odpovedať na kritiku minuloročného albumu Humanz, ktorý bol presýtený hosťami a žánrami a až príliš sa odklonil od "starého dobrého" zvuku Gorillaz, ako ho poznáme z čias albumov Demon Days či Plastic Beach.

Niektoré z veľkorysého počtu 26 piesní na deluxe edícii albumu Humanz zneli prekvapivo prvoplánovo, za čo sa na formáciu znieslo pomerne veľké množstvo kritiky. Nová kolekcia sa tak nesie v duchu hesla "menej je viac" a v jedenástich skladbách jemnulinko upúšťa aj od eskalovanej multižánrovosti. Namiesto toho sa vracia k tradičnejšiemu a prepracovanejšiemu zvuku, ktorému vdýchla autenticitu ikona britpopu 90. rokov, spevák a inštrumentalista Damon Albarn. 

Už samotný vznik albumu v tak krátkom čase je pritom u aktívne koncertujúceho hudobníka prekvapením. Ak totiž zarátame jeho sólovku Everyday Robots (2014), album The Magic Whip (2015) s legendárnymi Blur a spomenutý Humanz (2017), ide o jeho už štvrtý album za posledných päť rokov. Čerstvý päťdesiatnik, zjavne "trpiaci" prebytkom hudobných nápadov, našťastie k albumu The Now Now pristúpil sebakritickejšie. Viac sa sústredil na obsah a v porovnaní s predchodcom dôsledne oddelil "zrno od pliev". 


Niektorí hudobní kritici okomentovali nahrávku napísanú počas amerického turné Gorillaz slovami "najzomknutejšia" a doposiaľ "najkoherentnejšia". O cestovateľskej duši albumu svedčia aj názvy piesní, pomenované podľa jednotlivých miest, v ktorých vznikli, resp. podľa esencie, ktorú jednotlivé mestá v Albarnovi zanechali.  Jednou zo skladieb, ktoré kapela zverejnila ešte pred vydaním albumu, je tanečná vec Hollywood, jedna z mála, na ktorej sa podieľali hostia - producent Jamie Principle a legenda hip-hopu Snoop Dog.

Jednoznačné geografické názvy dostali aj skladby Idaho, synteticky veselá Lake Zurich či pohodová Kansas. Nech však rozmýšľame akokoľvek dlho a snažíme sa pomenovať štýl spájajúci tieto skladby, ostávame bezradní. Možno najvýstižnejšou nálepkou je bop, nie však ten, ktorý vychádzal z trúbky Milesa Davisa, ale taký, o akom snívali Allen Newell a Herbert Simon, že bude vychádzať zo snov a pera umelej inteligencie.  


Sólovka Albarnovho "druhého ja"

Tejto nálepky sa koncept Gorillaz zbaví len ťažko. Čosi robotické tu zostane navždy, aj napriek tomu, že generácia spred dvadsiatich rokov, ktorá najviac rozmýšľala, či v bizarných klipoch k skladbám Stylo, El Maňana či 19-2000 vystupujú roboty, opice alebo iné hybridy, už dávno dospela. Alebo si ešte stále vie uletieť na detských predstavách podobne, ako sladký idealista Albarn na konci poslednej, zdanlivo akustickej skladby Souk Eye, s jej jemne gradujúcou melódiou a melancholicky dohrávajúcou zvonkohrou? 


Tie ideály nemôžeme nechať stranou. Spevák, multiinštrumentalista a skladateľ v útržkoch textov dáva dokopy všetky toľko omieľané politické činitele a skladá ďalšiu kritiku globálnych "krokov späť". Zatiaľ čo Humanz predstavoval párty pred koncom sveta, na ktorej sa oslavujú rozdiely a diverzita ľudí, The Now Now zas úzkostne kritizuje Brexit, právo vlastniť strelné zbrane v USA, či iné súčasné problémy z perspektívy animovaného jednotlivca. Je to komentár k všetkému pálčivému, čo sa deje "Now Now" (now = teraz). 

Ide naozaj o uzavretejšiu hudobnú rozpravu aj vzhľadom nato, že u Gorillaz sme zvyknutí na mash-up nápadov a ideí. Úvodná skladba Humility svojou povznesenou formou a letne ladeným klipom napríklad kontrastuje s textom, v ktorom sa Albarn, respektíve jeho opičie animované alter ego 2-D spovedá z izolácie, ktorou trpí. Recenzenti z magazínov Rolling Stone a Pitchfork vo svojich článkoch uviedli, že The Now Now by sme mohli považovať za sólový album tohto Albarnovho kresleného dvojníka (svedčí o tom aj obal nahrávky). Ponúka tak omnoho viac melanchólie a intimity ako ostatné albumy Gorillaz. Viď pieseň Fire Flies a jej temný beat, či Idaho s takmer orchestrálnym refrénom. 


Pri Gorillaz samozrejme nemožno opomenúť ani tvorcu naratívu a grafickej stránky, druhého zakladajúceho člena Jamieho Hewletta, ktorý dokonca o Gorillaz chystá desaťdielny seriál a mal vyjsť ešte tento rok. Napokon, bola to práve jeho žena, francúzska herečka Emma de Caunes, ktorá zverejnením vizuálu na svojom Instagrame oficiálne ohlásila vydanie albumu. (Mimochodom, ak sa človek pozornejšie zadíva na jej tvár, zrejme nie je náhodou, že sa podobá na animovanú členku Gorillaz, gitaristku Noodle.) 

Jej spoluhráč, už spomenutý 2-D, zas v exkluzívnom rozhovore pre NME povedal, že členovia v Gorillaz sa vyvíjajú a dospievajú podobne ako ľudia. Každý prirodzene napreduje, a to profesne aj spirituálne. A na novej hudobnej zbierke je to počuť. Vývoj, unikátny štýl a hĺbavá reflexia súčasnosti, to sú Gorillaz v roku 2018. Aj v ich prípade však platí, že prísť s niečím novým po toľkých rokoch na scéne je mimoriadne ťažká úloha. Po dvojici tak rozdielnych albumov si asi ani najväčší jasnovidec netrúfne predpovedať, ako bude vyzerať ich budúcnosť.

 
Gorillaz - The Now Now 
(2018, Parlophone, Virgin, Warner Bros)

1. Humility (feat. George Benson)
2. Tranz
3. Hollywood (feat. Snoop Dogg and Jamie Principle)
4. Kansas
5. Sorcererz
6. Idaho
7. Lake Zurich
8. Magic City
9. Fire Flies
10. One Percent
11. Souk Eye

TIP: Vypočujte si celý album na Deezeri

Autor: Matej Kráľ
Foto: Jamie Hewlett