Album piesní, ktoré sa už objavili na štyroch predošlých platniach, by sa v štandardnom prípade dal označiť za kompiláciu. Neplatí to u bratislavských Longital, prehlasujúcich, že ich najnovší počin je regulárnou štúdiovou nahrávkou starších vecí s poopravenými, či skôr dotvorenými aranžmánmi. Môžete si z oboch pohľadov vziať to, čo je vám milšie. Isté však je, že túto "výberovku" sa oplatí počuť.

Hudobno-partnerská dvojica Dano Salontay (gitara, spev) a Jana "Shina" Lokšenincová (basgitara, spev) prešla v posledných rokoch výraznou umeleckou premenou, ktorú mohli skalní fanúšikovia sledovať v "priamom prenose" na koncertoch a o ktorej kapela porozprávala aj v našom rozhovore. Prerod Longitalu zavŕšila na jeseň 2014 spolupráca s Mariánom Slávkom, ktorý bol členom formácie na začiatku milénia, keď fungovala ešte pod menom Dlhé diely. Po nahratí albumu Tu (2002) - paradoxne jediného, z ktorého na novinke nenájdete ani jednu skladbu - ho však vietor zavial na iné miesta.

Z jedného úspešného koncertu na októbrovom Waves Bratislava bol nakoniec Mariánov návrat do zostavy. Ukázalo sa totiž, že práve bubeník a klavirista bol tým chýbajúcim "kolieskom", bez ktorého by bol zvuk Longitalu po rokoch experimentovania s elektronickými beatmi ochudobnený. Význam albumu A to je všetko? preto nemožno zľahčovať. V podstate definuje nový smer - akoby chcela kapela nabrať dych predtým, než sa ďalším radovým albumom odhodlá prekonať doterajší vrchol, platňu Teraz (2010).

Výberový album aj podľa Shiny predstavuje uzavretie jednej fázy vývoja: "Začali sme robiť aj nové veci s Mariánom, ale nie sme ešte v takom stave, aby sme ich mohli nahrať. Chceli sme zachytiť fázu jeho návratu k nám, pretože to je vyvrcholením jedného nášho obdobia a tým sme ho aj uzavreli. Chceli sme, aby sa od nás tie piesne odlepili a ono sa to naozaj udialo. Odišli sme potom na chalupu, kde sme už dávali len nové veci."

Nové šaty šité akustickou ihlou

Ešte pred vypočutím albumu som mal možnosť vidieť novú zostavu naživo - 16. apríla v rámci koncertu v Košiciach. Doteraz som Longital videl a počul len ako duo, hranie v trojici je o niečom inom. Už prvá skladba Som modré more sa vymyká niekdajšiemu prístupu. Pred piatimi rokmi duo tvorilo hudbu laboratórnymi pokusmi s nemalou prímesou elektroniky, teraz je všetko autentické, úprimnejšie a zvukovo neotesanejšie. "Je pre nás nové, že môžeme skladby nahrať od začiatku do konca naživo v štúdiu, bez zastavovania a editovania. Preto ho berieme ako nový album," vysvetľuje Shina.

Marián pridáva bicie len v náznakoch, ale ako skladba nádherne graduje a vrcholí spevom oboch zakladateľov, nedáva sa zahanbiť ani on. Tento bubeník je ozajstná nová krv do žíl. V nasledujúcej Anjel môj to potvrdzuje aj klavírom a napriek mierumilovnému názvu muzikanti pohrozia ostrými zvukmi. Zdalo by sa, že prevažne s akustickými nástrojmi to ani nie je možné, ale platňa má svoje tvrdšie zákutia.

Najviac som sa obával, že unplugged aranžmány ublížia piesňam z roku 2010, kedy boli Longital na vrchole svojej "spolupráce" s elektronickými vynálezmi. Obavy sa rozplynuli v prvých dvoch minútach Na horu a dolu. Hra slákom evokujúca morské hlbiny a vracajúce sa ozveny vo mne zachovali silné pocity. Marián si dovolí breaky, na aké som u formácie nebol zvyknutý. Nie je to jazzový štýl, známy z jeho pôsobenia v Talent Transport, ale asi je namieste hovoriť o rafinovanosti.


Vlak sa vrátil v najlepšom

Kto tvorbu kapely nepozná, má výbornú príležitosť ju pomocou tejto platne (určite by mala vyjsť aj ako LP!) ochutnať v raw forme. "Existuje ešte množstvo ľudí, ktorí nás nepoznajú. A mohli by nás spoznať práve teraz, v najlepšej fáze," hovorí Shina. Skalný fanúšik zase ocení nové verzie starších skladieb. A môže si navodiť atmosféru živých vystúpení. Netrúfam si povedať, ktoré verzie sú lepšie, tieto nové sú skrátka čerstvé a iné. Aby nebolo na platni málo morských tém, Na mori poteší srdce nejedného výletníka. Na opaľovanie zabudnite, pretože počas ôsmich minút je hladina mierne rozbúrená.

Nie je žiadnym prekvapením, že zo spomínaného posledného počinu Teraz sa na novinke objavilo najviac položiek - šesť. Zvyšných päť vecí pochádza z albumov Gloria (2008), Výprava (2006) a September (2001). Debut Dlhých dielov reprezentuje najstaršia pieseň Vlak -Danova bluesovka o metaforickom stroji, vchádzajúcom pätami dnu a hlavou von z tela. K jej napísaniu ho údajne inšpiroval pobyt v USA, čo vysvetľuje jemný bluesový nádych (a rytmus). Škripot sláčika po gitarových strunách pripomína piskot kolies a skvelé sólo len podtrhne dusnú atmosféru amerického juhu. "Strašne dlho sme Vlak nehrali, no pred tromi rokmi sme ho vytiahli v českom bluesovom klube pre vlasatých bigbíťakov. Usúdili sme, že by sa im mohol páčiť. Odvtedy ho hráme," prezrádza Shina.

Longital - Vlak

Predefinovať zvukovú podstatu

Zvuk platne je naturálny, potvrdzuje to fakt, že album sa nahrával veľmi krátko a bez produkčných úprav v štúdiu Ondřeja Ježka. Napriek tomu nič neznie ledabolo odfláknuté, menšie ruchy a nedokonalosti boli zámerom. Práve vďaka citlivému nastaveniu mikrofónov má nahrávka špecifický zvuk a atmosféru. "Postavili sme sa presne tak ako na pódiu, Ondřej sedel s nami v jednej miestnosti. Nič sa neprehrávalo, z každej skladby sme nahrali dve-tri verzie. Akurát Von Von bola dobrá hneď na prvý pokus. Na konci si Marián sadol ku klavíru a dohral do niektorých piesní klavírne party. Čiže podobný princíp, ako keby to bolo nahrávané na koncerte, ale vtedy by to bolo komplikovanejšie. V štúdiu máš väčší pokoj," približuje Shina proces tvorby.

Aj výber skladieb je podľa nej taký, aký by bol na koncertnej nahrávke, nejde o klasickú "best of" výberovku. "Skladby sa vybrali samé - tým, že sme ich hrali naživo, bavili nás. Druhá vec je, že ak už niektoré veci neznejú aktuálne, odkladáme ich a prestaneme hrať. Nevieme sa do nich vžiť." Stále žijúcim kúskom je však Modrý plyn z roku 2006, pokojne lietajúci v ovzduší, ale keďže v atmosfére sa tvoria i hravé Mraky draky, musia na zem padnúť aj kvapky dažďa. Počúvanie v tomto prípade evokuje čistú radosť, ako keď sa pozeráte na deti hrajúce sa v mláčkach.

Trochu hlbšie zabrúsia muzikanti v Zlatá, kde je text šitý na mieru bojazlivým ľuďom, našťastie ponúka i návod, ako tento strach prekonať. Nahrávku uzatvára obligátna balada A to je všetko? - klavír s gitarou vytvára idylický obraz dvoch (pardon, teraz už troch) ľudí stojacich na okraji vodopádov. Vrchol skladby je zdanlivo zmätený, ako v rýchlom filme, kedy neviete, či sa pád z výšky skončil smrťou alebo záchranou. Súboj nástrojov je v každom prípade bravúrnou bodkou.

Za názvom albumu sa neskrýva otázka, za ktorou cítiť neurčitý pocit sklamania. Je len vyjadrením toho, že "toto" naozaj nemôže byť všetko. A tiež prísľubom, že ďalší album bude tvorený za iných podmienok, s iným prístupom a v inej zostave než Teraz. Už len to musí dať fanúšikom uistenie, že od Longitalu sa môžu dočkať nejedného prekvapenia.

Longital – A to je všetko?
(2015, Slnko Records)

1. Som modré more 2015 
2. Anjel môj 2015 
3. Na horu a dolu 2015 
4. Von von 2015 
5. Na mori 2015 
6. Vlak 2015 
7. Modrý plyn 2015 
8. Mraky draky 2015 
9. Zlatá 2015 
10. Bránou 2015 
11. A to je všetko 2015

Ukážky všetkých skladieb na albume si môžete vypočuť na www.slnkorecords.sk, kde je album dostupný na zakúpenie na CD aj v MP3 formáte.

LIVE STREAM: Už zajtra, v stredu 20. mája, kapela nahrávku pokrstí a predstaví naživo v bratislavskej Berlinke SNG. Koncert vám v spolupráci so službou Club Streamer prinesieme v priamom prenose. Viac info prinesieme ráno v samostatnom článku.

Autor: Marek Danko

Súvisiaci interpreti: Longital