Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

A Tribute To Ramones - rôzni interpreti.

A Tribute To Ramones - rôzni interpreti.

25.04.2003 - 06:50 | redakcia

Jednotlivé svetové jazyky sa od seba nelíšia iba svojím zvukom, ale rozdielna je aj ich informačná báza. Zatiaľ čo niektoré národy majú v svojej materčine tendenciu obšírnejšie vysvetľovať a opisovať veci o ktorých hovoria, iné skôr zjednodušujú, vyjadrujú sa stručnejšie a údernejšie.


Jednotlivé svetové jazyky sa od seba nelíšia iba svojím zvukom, ale rozdielna je aj ich informačná báza. Zatiaľ čo niektoré národy majú v svojej materčine tendenciu obšírnejšie vysvetľovať a opisovať veci o ktorých hovoria, iné skôr zjednodušujú, vyjadrujú sa stručnejšie a údernejšie. Podobné je to i v hudbe.
Hudobný jazyk skupiny Ramones patril práve k tej druhej skupine. V svojich začiatkoch, roku 1974, pravdepodobne ani netušili, že ich štýlom, ktorý definovali svojimi jednoduchými, stručnými a motivujúcimi pesničkami, sa práve otvárajú dejiny punkrocku.
Máloktorá z prvých platní skupiny dosahovala tridsať minút a pesničky postavené na úpadkových, žuvačkových žánroch, skrížených s revolučne znejúcim rock´n´rollom útočili na poslucháčov výraznými rytmickými, spievanými, či prevolávanými frázami.
Aj v prostredí intelektuálneho New Yorku si (fiktívni!) súrodenci Ramoneovci uchovali svoj proletársky charakter, ktorý bol veľmi blízky ich britským nasledovníkom. Na rozdiel od filozofie „No future“ pestovanej na ostrovoch Albionu sa títo, viac menej optimisticky pôsobiaci americkí punkoví priekopníci pohybovali skôr v území irónie a humoru, pričom ich hudba znela rovnako dobre z klubových pódií, ako aj z ampliónov pri kolotočoch. Možno práve na týchto kolotočoch sa ako deti vozili niektorí z umelcov, vzdávajúcich dnes hold svojím vzorom vlastnými verziami ich vypaľovačiek.
Recenzované CD nie je prvým „tribute“ album kultových Ramones, no podľa zbežného hodnotenia kritík patrí k doteraz najzaujímavejším. Podieľalo sa na ňom pätnásť skupín a umelcov zvučných mien, z ktorých každý prispel jednou skladbou.
Red Hot Chili Peppers ponúkajú v úvodnej piesni Havana Affair svoj typický gitarový twang a nostalgickú naliehavosť. Rob Zombie, ktorý sa podieľal na príprave albumu ako hudobník, ale tiež ako spoluproducent, si uplatnil svoje „právo prvej noci“ v zásadnom hite Blitzkrieg Bop, posilnenom pamätným sloganom „Hey Ho, Let´s Go!“. Výsledný tvar piesne napovedá, že ide o jeden z vrcholov albumu. Eddie Veder vymenil svoju domovskú doprovodnú skupinu Pearl Jam za „značku“ Zake a spoločne vytvorili výraznú, takmer súčasne znejúcu verziu skladby I Belive In Miracles. Bono Vox a U2 interpretovali pesničku Beat On The Brat neprehliadnuteľným spôsobom, ktorý melodickými frázami i výrazom evokuje skôr T-Rex (na nedávnej kompilácii soundtracku k filmu Moulin Rouge spieval Bono práve svoju verziu skladby Marka Bolana, Revolution).
Hutnosť Ramones reprezentuje v podaní U2 najmä gitarista The Edge, ktorý v tomto prípade svoj filigránsky, vzletný štýl účelovo zbrutalizoval do podoby drevorubačských, avšak spoľahlivo účinkujúcich vzorcov.
Karnevalové masky Kiss sa vzhliadli v skladbe Do You Remember Rock´n´Roll s notorickým rytmickým riffom známym aj zo športových štadiónov. Glammrockové územie nie je pre túto skupinu neznáme, čo dokazuje šťavnatým zvukom, presvedčivým podaním a sebaistotou, s ktorou sa na tejto klzkej ploche dokáže pohybovať, a to aj bez ohľadu na aktuálny kalendár.
Marilyn Manson prispôsobil skladbu The KKK Took My Baby Away svojmu ponurému štýlu, celok však vyznieva v jeho zvukovej réžii zaujímavo a zrozumiteľne.
Pete Yorn priblíži ducha sedemdesiatych rokov s takmer autentickou verziou piesne I Wanna Be Your Boyfriend. Ďalej svojimi verziami ramoneovských hitov, ale aj samotnou účasťou na albume, zaujmú mená ako The Pretenders, Offspring či Tom Waits. Celkovo nadobudne poslucháč dojem, že krátke a úderné pesničky nasledujú po sebe až príliš rýchlo, čo je podtrhnuté najmä striedaním rozličných interpretov a tým pádom nemožnosťou naladiť sa poslucháčsky na jednu frekvenciu.
Album na prvé počutie hrozí tak trochu nadbytkom vnemov. Hoci nie všetci umelci dosahujú rovnako zaujímavé výsledky ako vyššie uvedené tipy, vo všetkých prípadoch zaujme prinajmenšom skvelý hitmakerský rukopis originálnych autorov, The Ramones. Potvrdilo sa tu heslo: „Punk Is Not Dead“.
Punk nie je mŕtvy, teda aspoň nie úplne mŕtvy. Prežíva v aktívnej podobe na lokálnych, skanzenom podobných, ostrovčekoch punkových komunít, v druhej generácii postpunkových skupín, a, latentne, aj v srdciach mnohých hudobníkov a poslucháčov, ktorí sa síce viac venujú iným žánrom, ale punkové obdobie sa na nich nezmazateľne podpísalo. Punková nostalgia sú možno dva protichodné termíny, ktoré však v prípade tohto vydareného „tribute“ albumu spojili svoje sily do jedného vektora.

Zdroj: TS MusicServer


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti