Stevie Ray Vaughan patril a bude patriť k najväčším zjaveniam medzi bluesrockvými gitaristami, i keď sa jeho život skončil predčasne, vo veku púhych 35 rokov.

Stevie Ray Vaughan patril a bude patriť k najväčším zjaveniam medzi bluesrockvými gitaristami, i keď sa jeho život skončil predčasne, vo veku púhych 35 rokov. Zjavil sa, zažiaril a zmizol, podobne ako jeden z jeho veľkých vzorov Jimi Hendrix. V súvislosti s osobnosťami, ktoré sa zúčastnili koncertu na jeho počesť sa dá predpokladať, že keby Hendrix Stevieho prežil, nechýbal by medzi nimi ani on.
Na jednom austinskom javisku v Stevieho rodnom Texase sa sformoval celý panteón bluesových gitaristov ako B.B. King, Eric Clapton, Robert Cray, Buddy Guy, Bonnie Raitt, Stevieho brat Jimmie Vaughan, ktorý bol zároveň hnacím motorom celej akcie, a ďalší hudobníci. Každý z nich predviedol (na zázname) jednu skladbu z repertoáru SRV, pričom o hudobný doprovod sa postarali bývalí spoluhráči zo skupiny Double Trouble: Tommy Shannon – basgitara, Chris Layton – bicie, Reese Wynans – klávesy. Samotná pocta, vzdaná majstrovi na pódiu, mala najmä okamžitú hodnotu koncertného zážitku, ale pri sledovaní záznamu vypláva z produkovanej hudby na povrch nejedno klišé a zopár drobných kazov krásy.
K svetlým okamžikom patrilo napríklad vystúpenie detského vzoru obidvoch bratov, legendárneho čierneho gitaristu menom, Buddy Guy. Buddy bol duchom prítomný v každom momente svojho vystúpenia a dokázal udržať napätie vďaka detailom i vďaka nadhľadu. Starší z rodu Vaughanov, Jimmie sa snažil, priam salierovsky, presvetliť tieň svojho brata, ktorý počas života iste zasadil závažné rany do Jimmieho muzikantského sebavedomia:
„Stevieho raz napadla akási basová linka, chvíľku si ju prehrával do rytmu a potom začal spievať. Melódia aj slová jednej slohy z neho vypadli úplne plynulo a spontánne. Ja skladám pesničky postupne, pracne k nim nachádzam ďalšie časti a z neho to vyšlo v jednej lajne!“ Svoje spomienky na SRV medzi skladbami pertraktovali aj ostatní umelci:
„Stevie hral nekonečný prúd hudby. Väčšina gitaristov sa musí pri improvizácii aspoň občas zastaviť a nadýchnuť, aby prišli na novú myšlienku. On to nepotreboval. Bol ako vodovod s otvoreným kohútikom, z ktorého ten prúd nepretržite vyteká.“
„Stevie dokázal hrať veci okamžite, s obrovským nasadením a v dokonalej forme. Jeho sila spočívala v absolútnom nadšení pre to čo robil a v energii s akou to robil. Nie je to vecou techniky, alebo viacnásobného opakovania. On sa dokázal do toho stavu dokázal dostať, podobne ako rádio, na ktorom je potrebné nájsť tú správnu frekvenciu.“
Hudobníci, ktorí hovoria neradi a málo, povedia často viac než odborná kritika. Konkrétne v prípade tohto DVD to však pôsobí dojmom, že hudobníci (česť výnimkám) dávajú do svojho interview silnejší obsah, než do vystúpenia na pódiu. Možno je toto hodnotenie kruté voči osobnostiam ako B.B. King, Eric Clapton či Bonnie Raitt, ale je nutné zdôrazniť, že vdýchnuť podobnú silu štandardom S.R. Vaughana, akú im dodával on sám, nie je jednoduché ani pre tých najlepších. Zvlášť vtedy nie, keď sa divák nenachádza priamo na koncerte ale pred TV obrazovkou, kde sa striedajú tie isté skladby vo verziách hostí s ukážkami interpretácie toho, komu bol tento Tribute venovaný.

Vydavateľstvo: Epic Music/Sony Music 56:46

Zdroj: TS MusicServer