„Who are you? Hoo Hoo“, spieva Roger Daltery a Pete Townsend sádza svoje známe akordové kadencie, obaja s nezmenenou energiou, aj napriek tomu, že dnes už ich telesné schránky vyzerajú ináč, než na začiatku sedemdesiatych rokov - dekády, ktorú si podmanili svojou živelnosťou a jasne rozpoznateľnými pesničkami.
Pojem „ináč“ však v prípade ľudí s takým duševným potenciálom nemusí znamenať „horšie“. Je vidieť, že alkohol a iné rokenrolové radovánky už nezohrávajú v ich živote takú úlohu. Fyzicky aj duševne sú obaja frontmeni vo forme, muzika šliape a predsa tu niečo škrípe. Pete konferuje s tradičnou dávkou (seba)irónie, ktorá niekedy nad hlavami obecenstva povážlivo balansuje po tenkom a vratkom povraze urážok až osočovania. Niekedy sa všetci bavia: „Heart? What is heart? We don’t use the word in Who. But if you want it hard... We are fucking sex symbols here!“, ale inokedy iba tolerancia milujúceho publika pomáha preklenúť iróniou maskované urážky a zlosť na celý svet.
Čo sa Peteovi stalo? Vysvetlenie je poruke. Hlavnú časť obsahu DVD totiž tvorí koncert obnovenej skupiny Who, ktorý sa udial 24 septembra 2002 v bostonskej hale Tweeter Center. Predstavenie sa odohralo na sklonku prvého turné skupiny po neočakávanej smrti basgitaristu Johna Entwistlea. „John bol odjakživa pre mňa jedným z najbližších priateľov. Stretli sme sa už na základnej škole“, spomína Pete Towsend v bonusovom interview. „K môjmu muzicírovaniu bol naladený vždy veľmi pozitívne, aj vtedy, keď iní o tom pochybovali. Vedel som, že ak sa spoločne vydáme na nejaké emotívne územie, malo by to fungovať.“
I tak bolo – od roku 1964 až do 1978 fungovala štvorica Pete, Roger, John a Keith ako kompaktná mašina valcujúca hitparády aj koncertné pódiá, vrátane všetkého čo sa na nich nachádzalo. Hudobné úspechy iba podporovali životný štýl „s vetrom o preteky“, na čo ako prvý, rok po Elvisovi, doplatil bubeník Keith Moon. Who je skupina, z ktorej nikto neodchádza živý.
Žiadny zo sólových projektov jednotlivých členov neobsahoval tie chemické reakcie, aké sa im darilo vyčarovať keď boli pohromade. Aj z bostonského koncertu je zrejmé, že zvyšným veteránom, Peteovi a Rogerovi, sa darí lepšie pohromade ako každému zvlášť. Iskrenie, ktoré vzniklo pri ich stretnutí, im tentoraz pomáhali rozdúchať na plameň hostia v zostave: Pino Paladino – basová gitara, John „Rabbit“ Bundrick – klávesy, Townsendov o 15 rokov mladší brat Simon – gitara a vokály a Zak Starkey na bicích, ktorý je mimochodom synom Richarda Starkeya, známeho skôr ako Ringo Starr.
Pri pohľade na celú show z mierneho odstupu, či s „prižmúzenými očami“ dobre sa zabávajúceho návštevníka koncertu, utkvejú v pamäti hlavne pozitívne momenty a prítomnosť energie oboch leadrov. Z nemilosrdného záznamu však vystupovali aj detaily, ktoré na obrazovke filtrujúcej atmosféry v publiku vypovedali o tom, že nie všetky hlasové polohy Rogerovi a Peteovi sedeli rovnako aj po rokoch.
Pri detailnom pohľade sa na občasne zníženej elegancii hudobnému toku podpísala aj mierna nervozita, znížená koncentrovanosť, absencia Entwistleovej stmeľujúcej osobnosti, jeho originálnej basovej linky a (predsa len) aj roky. Omnoho častejšie však boli šťastné momenty posilnené prítomnosťou nových hudobníkov, ktoré posúvali koncertné verzie skladieb vpred. Zaujímavé boli hlavne momenty, v ktorých sa kapela napojila na šťavnaté rockové groovy nabádajúce k spätnej väzbe medzi rytmikou a sólistami. Škoda len, že v celkovom mixe bola funkcia Paladinovej basgitary potlačená mierne do úzadia. Určitá zmena sa dala zaevidovať na Peteovom gitarovom štýle – viac sólového hrania, kombinácia elektrického a akustického zvuku pochádzajúca z jeho modifikovaných Stratocastrov.
Štyridsaťročná kariéra skupiny nie je chudobná na rôzne výberové/koncertné CD a DVD. Vyšlo ich neúrekom aj v poslednej dobe, preto je podivuhodné, prečo skupina nie je ochotná siahnuť hlbšie do svojho bohatého repertoáru a prečo Pete a Roger prevetrávajú v zásade stále tie isté, overené hity. Tak či onak, bostonský koncert skupiny Who patrí k tomu lepšiemu od čoho sa môžu súčasné rockové skupiny stále ešte učiť. Čomu? Možno tomu, kde leží tenká hranica medi originálnym drajvom a naučenou negatívnou agresivitou.
Žáner: Rock (Hard Rock)
Vydavateľstvo: Universal, 2004
Obraz: 4:3
Zvuk: Dolby Digital 5.1, PCM Stereo Čas (koncert): 125 minút
Bonus: 2 x interview (Pete, Roger) + galéria kresieb Johna Entwistlea
Link: www.bbc.co.uk/music/profiles/who.shtml
Zoznam skladieb:
I Cant Explain
Substitute
Anyway Anyhow Anywhere
Who Are You
Another Tricky Day
Relay
Bargain
Baba OReily
Sea And Sand
5:15
Love Reign Oer Me
Eminence Front
Behind Blue Eyes You Better You Bet
The Kids Are Alright
My Generation
Wont Get Fooled Again
Pinball Wizard
Amazing Journey/Sparks
See Me Feel Me
Listening To You
Zdroj: TS MusicServer
