Tvorba U2 z posledného obdobia niekedy budí dojem, akoby sa Bono so svojou partiou chceli iba pripomenúť, aby na nich ľudia nezabudli. Ich pesničky sú zaujímavé, dravé, pekne znejú, ale len čo doznejú vytrácajú sa.
Pri porovnaní s obdobím keď boli na tvorivom vrchole, vidieť, že sa určite zdokonalili v detailoch, vo virtuóznom narábaní so zvukom. Dokonca by sa dalo priznať, že výnimočný Bono si zachoval, a ešte viac zušľachtil aj svoju schopnosť spievať so srdcom na dlani. Pointa dnešnej hudby U2 sa ale predsa len trochu ťažšie hľadá v záplave pomyselných ornamentov.
Neviem, či si ešte dnes niekto spomenie na prvé albumy írskej rockovej skupiny U2 ako Boy, October alebo War. U2 si vtedy vystačili s málom. Pár klasických, originálne podaných zvukov, Bonov hlas a čistá energia, ktorá pôsobila ako najspoľahlivejšie médium. Slávny Joshua Tree bol zlomový album, s ktorým si U2 získali množstvo nových priaznivcov a ich krídla sa rozprestreli okolo celého sveta, no v očiach iných od tohto okamihu začalo U2 postupne upadať. Uchovajú sa z tohto albumu nejaké podobne silné skladby, aké zneli od začiatku do konca z Joshua Tree, alebo aspoň svetlé výnimky z posledného obdobia, akou bola napríklad skladba One z albumu Achtung Baby? To ukáže asi až čas.
U2 sa vrátili opäť bližšie sami k sebe – aspoň po formálnej stránke. Je to však tak trochu digitálne zobrazenie reality skrížené s kubistickým princípom. Vysvetlím podobenstvo: Bývalá hudba U2 bola digitálne zosnímaná, rozdelená na milióny megapixelov a na druhej strane časovej brány zase zmontovaná, ibaže tak trochu ako kubistický obraz – dve oči na jednej strane lichobežníkovej hlavy, súčasne je vidieť predok i zadok pôvodného objektu atď. Jednoducho realita minulosti sa nedá preniesť v časopriestore verným a rovnako presvedčivým spôsobom. Sú umelci, ktorých predstava o kreatívnosti spočíva v tom, že sa snažia hrať tak ako ešte nikto pred nimi, objavovať nové cesty po ktorých ešte doposiaľ nik nekráčal, ani oni sami nie. V tomto ohľade sú U2 skôr opakom. Nie že by neboli originálni – Bona ako speváka a The Edge ako gitaristu si sotva niekto dokáže pomýliť s hocikým iným. Originalita U2 je však tak výrazná, až sa v nej utápajú nápady. Možno by platňa ako táto zniesla aj menej kritiky a viac chvály. To však záleží od uhla pohľadu.
Priznám sa, že U2 patrili a dodnes patria k mojim obľúbeným kapelám a pri porovnaní s produkciou dnešnej MTV vždy siahnem radšej po ich staršom či novšom CD. Osobný vzťah bol prirodzene vždy platonický, ale v ich rannom období som viac podliehal ilúzii, že ich hudba sa ma týka osobne. Dnes sa o ňu ochotne podelím so zvyškom sveta.
U2 vydali album, ktorý má svoju hodnotu. Bonovci nevybočili z vlastných priorít, nespreneverili sa dobrému vkusu, vložili do produktu celý zvyšok svojich duševných síl. How to Dismantle an Atomic Bomb je ďalším dlažobným kameňom na ceste U2 do rokenrolovej dvorany slávy.
Vydavateľstvo: Island/Universal
Žáner: Rock
Štýl: Rock, Pop
Celkový čas: 49:08
Odkaz: www.u2.com
Zoznam skladieb:
1. Vertigo
2. Miracle Drug
3. Sometimes You Cant Make It on Your Own
4. Love and Peace or Else
5. City of Blinding Lights
6. All Because of You
7. Man and a Woman
8. Crumbs from Your Table
9. One Step Closer
10. Original of the Species
11. Yahweh
Zdroj: TS MusicServer
