Trojčlenná kapela Kvety Nikotínu sa v auguste 2004 zatvorila do lučeneckého štúdia Power Sound, aby nahrali svoje tretie CD, ktoré dostalo názov Vážky.

Trojčlenná kapela Kvety Nikotínu sa v auguste 2004 zatvorila do lučeneckého štúdia Power Sound, aby nahrali svoje tretie CD, ktoré dostalo názov Vážky. Album už má za sebou aj „martinský“ krst – prebehol 11. novembra a krstným otcom bol Dodo Tarkay z kapely Malevil.

Ten, kto je priaznivcom hudby, ktorá v sebe nesie najmodernejšie trendy a zvuky, ten sa pravdepodobne fanúšikom kapely Kvety Nikotínu nestane. „Nový album Vážky sa jednoznačne otáča chrbtom k rokom 21. storočia, čerpá odvšadiaľ, len nie zo súčasnosti. Tak to má byť, veď Kvety Nikotínu ani nechcú, aby ich ktosi, kto sa zo súčasnosťou stotožňuje, počúval.“ – povedané slovami kapely. Nuž, je to jednoznačné a priame vyjadrenie. Je to póza či rebélia? Alebo neschopnosť ísť so súčasnou dobou a preto ten odchod do „opozície“? Alebo azda úprimnosť? Ak je to práve úprimnosť, potom klobúk dolu pred touto kapelou, ktorá je tým pádom jednou z mála na súčasnej slovenskej scéne, plnej hudobných chameleónov. No na druhej strane – priznajme si, čas nevrátime a pohľad dopredu nie je na zahodenie.

Ale poďme k novému CD. Obal je po designerskej stránke dosť nezaujímavý, no ak sa páči chalanom z kapely, potom je to v poriadku, ale kde sú texty? Nie sú ani na webe, prečo? Nahrávka totiž nedisponuje super kvalitným zvukom a občas nie je rozumieť text. To, čo spomínala kapela, je holý fakt – z albumu zneje všetko, len nie súčasný zvuk. To však z hľadiska ich tvorby nepovažujem za negatívne. Dokonca si  prídu na svoje aj fanúšikovia Beatles, pretože kde – tu siaha inšpirácia, či už vedome alebo nie, až tam. Ťažko definovať štýl, ktorý chalani hrajú, no treba podotknúť, že je osobitý. Ak CD vložíte do prehrávača a nachádzate sa v tichu izby, úvodná pieseň – alebo skôr inštrumentálne intro – vám jednoznačne navodí atmosféru, že ste práve vošli do ktoréhosi kostola, kde si ktosi skúša svoje cvičenie pred odchodom na hodinu klavíra. Trošku zvláštny úvod. V druhom tracku sa už ozve spevák a žeby to bol zároveň aj spevák kapely Elektra, ktorá účinkovala v dnes už neexistujúcej internetovej hitparáde Demovnica? Song Oni žijú bol naozaj podarený. Super. Za najväčšiu pecku albumu Vážky považujem rovnomennú piatu pieseň. A takisto Koloboh. Keby sa v tomto duchu niesol celý album, bol by výborný. Lenže obsahuje aj slabšie songy a najväčším nedostatkom je už spomínaný nie práve najkvalitnejší zvuk. Posledná pieseň Kopija by bola zaujímavá, nebyť toho, že sa končí zbytočným, opakujúcim sa, približne 4 minútovým neidentifikovateľným zvukom a spolu s introm pokazili môj inak celkom dobrý dojem z posluchu CD Vážky. Po inštrumentálnej stránke sú na tom muzikanti pomerne dobre, niekde však hrajú až príliš staticky a riedko.

Na záver treba poznamenať, že webstránka kapely je trochu strohá na niektoré informácie – odkiaľ je kapela, nahradiť nasilu „vtipné“ informácie o členoch kapely skutočnou biografiou, no a samozrejme pridať texty. Na spomínanej webstránke kapely je možné si objednať 3 albumy kapely, vypočuť nejaké piesne z nového albumu či pozrieť videoklip k aktuálnemu singlu Obaja.

Vydavateľstvo: Spolok pre lepšiu hudbu
Rok vydania: 2005
Diskografia: Živá voda + Ičnisinči (1998, 1997), Míľovým krokom (1999), Vážky (2005).
Odkaz: http://www.elektramusic.sk/kvety
 
Zoznam skladieb:
1. Človek Robot
2. 4.7.1969
3. Obaja
4. Dotyk vzletný
5. Vážky
6. Na Marse
7. Koloboh
8. Ruky
9. Doky času
10. Dom
11. Jazvy
12. Kopija

Zdroj: TS MusicServer