Maďarská legenda je späť. Je mi absolútne jasné, že dnešnej generácii len s veľkými ťažkosťami vysvetlím, že táto formácia svojho času (pred rokom 1989) úspešne lomcovala i našim éterom.
Dobu jednoducho nezastavíš a v tom čase, keď Omega vzbudzovala pozornosť našincov, bola najzápadnejšou hudbou v našom éteri tá z Apeninského polostrova, teda z Talianska. A nikomu neprišlo akosi zbytočne zvláštne, že v rádiu spieva niekto po maďarsky. Bola to totiž samozrejmosť. Skúste si to predstaviť dnes.
A keďže doba má svoje dane, jednou z nich bola i kapela Omega, o ktorej u nás po revolúcii nepočul vôbec nikto, preto nečudo, že títo páni sú pre dnešnú mladú generáciu nielen Omegou, ale i Alfou hudobného diania. V čase starých návratov sa však aj maďarskí rockeri rozhodli oprášiť svoje gitary a pokúšajú sa o návrat na scénu.
Či len vo forme koncertov, z ktorých niektoré zahrajú i u nás na Slovensku, vydaním dvojalbumu najväčších hitov, alebo dokonca aj nejakou skutočnou hudobnou novinkou, to ukáže čas. V súčasnosti si však každý záujemca môže zrekapitulovať ich tvorbu na dvoch plnohodnotných CD, ktoré sa pýšia označením Best Of ...
Albumy rozdeľujú epochu tvorby tejto formácie na obdobie rokov 1965 – 1975 a druhá várka pochádza z obdobia rokov 1976 – 1980. Dohromady 28 skladieb, vraj rovná sa hitov. V mnohom však musím dať za pravdu. Ale pekne po poriadku. Z vlastného pohľadu považujem za omnoho hitovejšiu epochu tejto formácie tú od roku 1965 a ďalších desať rokov. Aspoň podľa albumu. Priznám sa totiž, že keď som sa odhodlal si tieto projekty pustiť i pre mňa bola Omega i Alfou. Až postupným odkrývaním skladieb na albume som pochopil, že to nebolo celkom tak, pretože tie ich skladby sú v podstate relatívne známe. Čo známe? Taká Gyongyhajú lány (u nás známa skôr v podaní Aleša Brichtu pod názvom Dívka s perlami ve vlasech, v anglickom znení Pearls In Her Hair) bola doslova megahitom, ktorý Gábora Pressera a jeho kolegov vystrelil do nedoziernych výšin populárnej hudby.
Omega sa na albumoch svojich najväčších hitov predstavuje ako príjemná pop – rocková kapela, ktorá dokáže zaujať svojou tvorbou i dnes. A hoci sa páni tvária na fotkách dosť ostro, hudobne to našťastie týmto smerom neriešia. Ide o pohodu, ktorá sa dá stráviť v pokoji a zdraví a ani neuráža. To posledné slovo hádam pre tých, ktorí tak opovrhujú akýmkoľvek Maďarom v jeho okolí. Na týchto albumoch sú totiž i maďarské skladby. A čuduj sa svete, počúvajú sa veľmi dobre, príjemne a tá maďarčina znie rovnako exoticky ako pred pár rokmi ruština v podaní Tatu. Stačí len zahodiť predsudky a prestať sa tváriť, že sme klonom zadubenej americkej generácie a čo neznie svetovo (rozumej anglicky), už dávno nie je sväté. Nie je to pravda a Omega je toho jasným dôkazom. Mladú generáciu síce jednoznačne nepoložia na kolená, ale tí strední a starší si určite prídu na svoje. Však tie návraty sú nakoniec tak krásne ...
Vydavateľstvo: EMI/Monitor, 2006
Celkový čas: CD1: 71:10, CD02: 70:02
Linky: www.omega.hu
Zdroj: TS MusicServer
