Staroľubovnianska formácia Lublau vydala na jeseň minulého roka vo vydavateľstve Slnko Records svoju druhú platňu Revolúcia, ktorou sa pokúsila nadviazať na úspech debutovej Hádanky, ktorá bola v tom čase veľmi príjemným osviežením na našej hudobnej scéne. Na prvé počutie je zrejmé, že melancholický projekt pesničkára Millasa Groove-a, zavŕšený spomínaným debutom, sa postupom času vypracoval na celkom slušne znejúcu rockovú kapelu.

Album Hádanka z roku 2009 bola najmä o Millasovi, jeho skladbách a svojskom hudobnom cítení. Zvyšní hudobníci, ktorých si v tom čase Millas zavolal do štúdia, mu „len“ dopomohli nahrať to, čo si táto zaujímavá postava našej alternatívnej scény nosila dlhšiu dobu vo svojej hlave.

Postupom času sa situácia značne zmenila a zo štúdiovej výpomoci sa vykľula stabilná kapela, v ktorej Millasov vplyv očividne klesol a do popredia sa dostali prvky grunge-u, punku a flower-power rocku (New Song, I’Ve Never Thought), ktoré do kapely priniesli jej členovia.

Lublau vďaka tomuto faktu znie hutne a energicky, no na veľkú škodu pre našu malú slovenskú alternatívnu rodinu sa kamsi vytratilo kúzlo nevinnosti intímnych balád, ktoré boli perlami platne Hádanka (Nikto nikdy, Nelám si hlavu, Len náhodou, Modlitba). Posledný album Lublau obsahuje len fragmenty týchto nálad v úvodnej Jednoduché je a záverečnej Revolúcii. Tým ale netreba vopred zatracovať nové hudobné smerovanie, ktorým sa Millas a spol. vydali. Druhý track a zároveň najsilnejšie miesto platne Čaj mätový je skvele vygradovaná pesnička s gitarovými a hammondovskými dohrávkami á la Deep purple, plná energie a silných emócií – typický sprievodný jav situácie, keď sa v kapele stretnú hudobnící, ktorí sú na jednej vlnovej dĺžke. Tento song zároveň dokazuje, že sa Lublau za posledné mesiace koncertného hrania výborne zohrali.

Popri troch spomínaných pesničkách (Jednoduché je, Revolúcia, Čaj mätový) spieva Millas Groove po slovensky už len v punkovej rebelskej Nemám a nedám, zvyšok je naspievaný po anglicky, čo je na škodu, keďže rodný jazyk Millasovi svedčí oveľa viac. Angličtina gitaristu Igora Fabiana je síce o poznanie lepšia, no grunge-ová Comedown (cover od britských Bush), v ktorej výnimočne za mikrofónom vystriedal Millasa, nie je veľkým oživením platne, keďže originálnu verziu pesničky (z roku 1994) ničím zásadným neobohacuje. Zvyšok albumu tvoria síce skvele inštrumentálne zvládnuté, no z hľadiska nápadu a melodiky priemerné rockové skladby, nad priemerom vyčnieva len nadupaná kulashakerovská I’Ve Never Thought.

Nemožno opomenúť ešte dve pozitíva Revolúcie - výborný zvuk platne (finálny mastering zabezpečil Marek Rakovický) a recesistický, bojovo ladený booklet.

Lublau svojou druhou platňou značne otočili kormidlom, čím dosť zariskovali. Čas ukáže, či príliv nových fanúšikov, vyznávajúcich nové, rockovejšie smerovanie, zvíťazí nad odlivom sklamaných poslucháčov, ktorých pred dvoma rokmi za srdce chytila intímnejšie ladená Hádanka. Ako hovorí história - každá (R)revolúcia musí mať svojich víťazov i porazených.



Lublau - Revolúcia
(Slnko Records, 2010)


01. Jednoduché je
02. Čaj mätový
03. New Song
04. I've Never Thought
05. Comedown
06. Kuba
07. Nemám a nedám
08. Useless Love Machine
09. My Friend
10. Revolúcia

--
Autor: Juraj Cagáň

Súvisiaci interpreti: Lublau