Takmer tri hodiny legendárnych piesní U2 v nových úpravách. Ultra fanúšikovia nemôžu byť šťastnejší. Album írskych velikánov v takej nadštandardnej minutáži je unikátnym kúskom do zbierky. Má to však aj tienistú stránku. Udržať si sústredené počúvanie tak dlhý čas je náročné. A presne to tento album potrebuje. Objavovať rozdiely, porovnávať pôvodné verzie s novými, no jeho akustická povaha udržaniu pozornosti nepodáva práve pomocnú ruku.

A potom je tu zvedavosť, ktorá sa tiež nekamaráti so sústredeným počúvaním. Akonáhle odhalíte inakosť jednej skladby, núti vás to presunúť sa k ďalšej a odhaľovať čo prináša. Plnohodnotné počúvanie prišlo u mňa až neskôr, keď som si potrebovala napraviť rozpačitý prvý dojem. Na jednej strane dostanete ako poslucháč naozaj pekné akustické melódie a na strane druhej zistíte, že novým verziám skladieb chýba naliehavosť a vášeň.

Čo s tým? Riešenie je jednoduché. Dať albumu ešte šancu a pustiť si ho znova (a znova). Je čo objavovať. Pozmenené texty niektorých skladieb zodpovedajú pohľadu dnes už 62-ročného Bona Voxa, ktorý dozrel nielen názorovo, ale zmenili sa aj jeho interpretačné schopnosti. Jeho spev je na tomto albume pokojnejší, hlbší a je zrejmé, že znie inak ako v začiatkoch U2. A tým, že sú akustické verzie tichšie, tlmenejšie a v niektorých prípadoch pomalšie, vynikne natoľko, že nadobudnete pocit, že spieva niekde tesne vedľa vás.

Album otvára jeden najzásadnejších hitov U2. Legendárna One. Jemná, emotívna verzia je presne tou, pri ktorej budete mať pocit, že vám Bono spieva do ucha, iba pre vás. A napriek tomu to nie je ono. Tejto verzii citeľne chýba jej pôvodná naliehavosť, ktorá vyvoláva ten nezameniteľný výbuch emócií. O ten sa pokúšajú nepodarené zborové vokály, pri ktorých skladbu bez váhania opustíte. Energiu zase stratila skladba Beautiful Day, teraz je z nej krehká skladba, v ktorej Bono spieva stíšeným hlasom, a ja stále čakám, kedy rozkopne pomyselné dvere a odpáli to do vyšších sfér. Nestalo sa. Trpký pocit prinesie aj With Or Without You, ktorá stratila na svojej intenzite. Sklamaním je Vertigo a Pride (A Name of Love), znejú rezervovane a ospalo.

Súčasťou tvorby U2 vždy boli aj politicky motivované skladby. Pieseň Walk On je v reinterpretácii poctou ukrajinskému prezidentovi. Odkazuje na jeho cestu od stand-up komika a herca k prezidentovi. Jej prerod je pozoruhodne citlivý, ale naráža na zásadný problém. Porovnávanie. Ak by toto bola pôvodná verzia, celkom iste by sa zimomriavky pohrali s mojím telom, no ak milujete tie strhujúce výkriky pôvodnej verzie, táto vás celkom neuspokojí, aj keď každým ďalším počutím sa tie misky váh dorovnávajú.

Prichádza veľké ale!

Niektorým skladbám plynutie času veľmi svedčí. Nesú životné hodnoty starších a skúsenejších hudobníkov, s iným pohľadom na život a svet okolo nich. Mladícke vášne uhasili prežité skúsenosti a skladby dozreli. Až keď sa skladba povyzlieka donaha, sa ukáže, či je jej melódia dostatočne silná. "Ukazuje sa, že skvelá pieseň je akosi nezničiteľná. Keď sme sa vzdali našej úcty k pôvodnej verzii, každá pieseň sa začala otvárať novému autentickému hlasu tejto doby, ľuďom, ktorými teraz sme, a najmä spevákovi Bonovi, ktorým sa stal," povedal o nových skladbách The Edge.  

To sa ukazuje hneď v druhej skladbe na albume. Violončelo, ku ktorému sa pridá elektrické piano v skladbe Where the Streets Have No Name, plnohodnotne nahradí gitaru a Bonov lenivý, unavene znejúci hlas je v tomto prípade vítaným bonusom, pričom na iných kúskoch nahrávky by ste s ním najradšej zatriasli, aby sa prebral k životu. Naopak, v Stories for Boys je spomalenie a hĺbka, ktoré v popredí interpretačne uchopil The Edge, pohladením, ktoré by ste si mali dopriať. Podmanivo znie aj v piesni I Still Haven't Found What I'm Looking For. A v Stay? Nádhera.

Na akustickú baladu sa zmenil song Bad, ktorého atmosféru kreslí violončelo a zmenený text, ktorý už nehovorí o závislosti na heroíne. Je o plynutí času, s ktorým už členovia formácie nebojujú. Závan ľahkosti a nákazlivej energie prináša pesnička Two Hearts Beat As One, ktorá je v tejto verzii láskou na prvé počutie. Zrelý hlas Bona Voxa zase pristane skladbe Electrical Storm. A spomínate si na videoklip Matta Mahurina k skladbe Song For Someone? Niečo z tej príťažlivej temnoty a nástojčivosti v aktuálnej verzii chýba, no napriek tomu zostáva dôležitou hymnou v katalógu U2.

Stíšenie pristane emotívnej spomienke na Michaela Hutchencea z INXS Stuck In The Moment You Can't Get Out Of, aj keď falzety v závere si mohli tvorcovia akustickej verzie odpustiť. Naopak, pulzujúcej Desire dodali nový rozmer. Sometimes You Can't Make It On Your Own zase pôsobí unavene a bez invencie, a takto ako na hojdačke by sme mohli pokračovať pri celej štyridsiatke piesní. Striedajú sa zaujímavé momenty s takými, pri ktorých je zrejmé, že ak počúvať danú pieseň, tak jednoznačne jej originál. Zaujímalo by ma, ako by v kontexte tohto albumu zneli Elevation, Love Is Blindness a Mysterious Ways. Tie mi tu chýbajú.

Ak by nová radová nahrávka U2 znela ako Songs of Surrender, hovorili by sme pravdepodobne o sklamaní, nude a nenaplnení potenciálu, ktorý hudobníci po viac ako štyroch dekádach v hudobnom priemysle stále majú. V prípade takejto špecifickej kolekcie je fér sa na to pozerať inak. U2 v čase tvrdého lockdownu siahli do svojho rozsiahleho archívu a stíšenie, ktoré pohltilo celý svet, ponúkli aj svojim pesničkám. Ich nevýhodou je iba znalosť originálu.

Čo však môže takto koncipovaný album dosiahnuť, je prirodzená túžba poslucháča vrátiť sa aj k pôvodným skladbám. A to je (aj na úrovni čísel) pre kapelu výhra. Vzkriesenie skladieb, ktoré v čase ich vydania zanikali medzi viac pretláčanými hitmi, prináša potešenie. Do čistej akustiky nových verzií sa dá zamilovať, ale vyžaduje si to čas. Odosobniť sa od pôvodných verzií a otvoriť sa tým novým. Napriek tomu, že mnohé znejú, akoby išli iba na zotrvačník a vyprchala z nich všetka vzrušujúca energia. Keď je niečo štadiónovým hitom, je zložitejšie sa na prvý moment nadchnúť pre minimalistickú verziu. Je to ale len o zvyku.

Zároveň si pri počúvaní albumu uvedomíte, že členovia dublinského kvarteta už nie sú mladíci a vnímate to nezastaviteľné plynutie času a roky, ktoré sa na nich podpísali. Práve pri takomto komplexnom pohľade do minulosti si človek uvedomí, že U2 sú klenot, ktorý si treba vážiť. Pre populárnu hudbu sú obrovským prínosom a čo si robia so svojimi skladbami jej výsostne ich vec. Aj keď si stále myslím, že na niektoré skladby by sa prosto nemalo siahať. V konečnom dôsledku ale fanúšikovia dostali krásnu akustickú kolekciu, s veľkou hodnotou, ktorú možno v plnom rozsahu oceníme až neskôr.

Tip redakcie: Niektoré skladby z albumu zahrali Bono a The Edge aj v rámci populárnej série Tiny Desk Concert.

U2 – Songs of Surrender
(Universal Music, 2023)

Side 1 - The Edge

  1. One
  2. Where The Streets Have No Name
  3. Stories For Boys
  4. 11 O’Clock Tick Tock
  5. Out Of Control
  6. Beautiful Day
  7. Bad
  8. Every Breaking Wave
  9. Walk On (Ukraine)
  10. Pride (In The Name Of Love)
     

Side 2 – Larry

  1. Who's Gonna Ride Your Wild Horses
  2. Get Out Of Your Own Way
  3. Stuck In A Moment You Can't Get Out Of
  4. Red Hill Mining Town
  5. Ordinary Love
  6. Sometimes You Can't Make It On Your Own
  7. Invisible
  8. Dirty Day
  9. The Miracle Of Joey Ramone
  10. City Of Blinding Lights


Side 3 – Adam

  1. Vertigo
  2. I Still Haven't Found What I'm Looking For
  3. Electrical Storm
  4. The Fly
  5. If God Will Send His Angels
  6. Desire
  7. Until The End Of The World
  8. Song For Someone
  9. All I Want Is You
  10. Peace On Earth


Side 4 – Bono

  1. With Or Without You
  2. Stay
  3. Sunday Bloody Sunday
  4. Lights Of Home
  5. Cedarwood Road
  6. I Will Follow
  7. Two Hearts Beat As One
  8. Miracle Drug
  9. The Little Things That Give You Away
  10. 40


Vypočujte si celý album na Deezeri: 

Autorka: Miroslava Rabčanová

Súvisiaci interpreti: U2