Na deň presne, dvadsať rokov po vydaní prvej nahrávky uviedlo slovenské hudobné vydavateľstvo Deadred Records v utorok 15. decembra na trh kompilačnú nahrávku obsadenú desiatimi piesňami desiatich svojich rezidentných kapiel a umelcov. Silná zostava predstavuje pozoruhodnú paletu žánrov a rozmanitých produkčných prístupov, ktorá potvrdzuje pozíciu jedného z najvýznamnejších hráčov na slovenskej nezávislej scéne.
Gauche od Matúša Bluema alias Analogrunnera je pôvabnou diskusiou vychillovaného beatu s orientom nadýchnutým vokálom. Analogrunner je zručný zvukový alchymista a mixmajster, ktorý neremixoval len skladby kolegov z vydavateľstva Karla Mikloša, Bulp a Autumnist ale aj Fallgrapp, Puding Pani Elvisovej či Janu Kirschner. Jeho cit pre jemnú elektroniku tu nechal vyznieť predovšetkým spev sýrsko-libanonskej speváčky Lary Abou Hamdan, ktorej inak produkuje autorskú hudbu.
Do zádumčivejších končín nás privádza Veneer a ich skladba Silent Voice. O slovo sa hlásia výrazné zvukové pozadia a ľahko zastrená hra gitarových strún. Celkovú temnú náladu v rozhraní Radiohead a Archive tu okrem preskakujúcich synthov podčiarkuje najmä speváčka Habbiel. Silent Voice evokuje rozklad aj určitú mieru zúfalstva, ktorá vyvrcholí grandióznym finále s distortion partmi.
Prečítajte si tiež: Pavol Hubinák (Veneer): Najviac podporíte hudobníkov, keď si kúpite ich hudbu
V rohu miestnosti zapatlaný starý Steinway obliaty z každej strany vínom a v priestore nepreniknuteľné cigaretové mračná. Mladučká speváčka so starou dušou na ňom zahrá pár jednoduchých, intímnych akordov. Čo je to? Šansón? Ambient pop? Podstatný je len roztočený myšlienkový prúd, ktorý ešte podnecujú výpravné pozadia a minimalistické, no zlovestné basové tóny. Vietnamský tradičný hudobný nástroj Dan Bao (hrá Gabriel Kain) zazvoní len na chvíľu dlhú dostatočne na to, aby spôsobil poslucháčovi zimomriavky. Správy, ktoré ste už o nej možno čítali, neklamú - stále iba 17-ročná Nina Kohoutová aj v novej verzii piesne Tiny Bit od Autumnist dokazuje, že má mimoriadny talent. V súčasnosti študuje na londýnskej Brit School, ktorá do sveta vypustila napríklad Amy Winehouse.
Paradoxom je, ako kontrastne pôsobí za coververziou ich vlastnej skladby novinka formácie Autumnist. Vokálne prekrikovania začínajúce cca. v polovici tu vyjadrujú všeličo, príslovie menej je niekedy viac si ale za svoje rozhodne neberú. Do toho zablúdené elektronické klapy a zaujímavo sfarbený hlas Luvain Maximen - ťažko sa ubrániť prirovnaniu k Trickyho hypnotickej hudobnej mágii. Send Me Up znie ako bristolský, a predsa slovenský začiatok tej najpochmúrnejšej jesene.
S pulzujúcou, príjemne melancholickou akustickou kompozíciou pretkanou elektronickými výpadmi prichádza Karol Mikloš, spevák, hudobník, skladateľ a producent, ktorý je na scéne aktívny už takmer tridsať rokov. Krotené kinematografické pozadia, tlmený vokál a struny akustickej gitary sa v refréne skladby Just Another Day prehupnú do takmer až drum&bassového rytmu. Vykašlite sa na všetky prehipsterčené roadtripové Spotify playlisty, Mikloš robí najlepšiu hudbu na dlhé cesty autom, ktorú by schválil aj Morrissey.
Súrodenecké duo Bulp je v súčasnosti pravdepodobne najviac rezonujúcim projektom z portfólia vydavateľstva Deadred. Niet divu, pre kombináciu úderných melodických elektronických beatov Sama Štefanca s puncom orientu a vokálnych loopov jeho sestry Jany sa ťažko hľadá škatuľka. Samo je zaťažený na podmanivé dámske mená (viac v našom rozhovore), a na kompilácii umiestnená skladba nie je výnimkou. Haika je nemecké, v súčasnosti veľmi raritné meno, ktorého nositeľky sú nebojácne osobnosti so sklonom k neustálemu objavovaniu niečoho nového.
Na košických Jelly Belly si pamätám dobre, v roku 2008 meškali na svoje vystúpenie na prešovskom Turbanfeste solídne tri hodiny. Doma ma potom rodičia strašne zjazdili, prečo prichádzam tak neskoro. Ale to už bolo dávno a Jelly Belly dozreli ako víno, spoločne s ich bezprecedentným osobitým zvukom. Plazivý spev spolu s výrazným kvílením gitarových tónov v songu §171 vytvára podivuhodnú atmosféru s industriálnym nádychom, z ktorej vstávajú chlpy dupkom. Roztrúsený overdrive a rovná basová linka ešte umocňujú akési abstraktné neznámo plné zakázaného ovocia. Možno je všadeprítomná temnota inšpirovaná skúsenosťou niekoho z členov kapely, ktovie. Však pogooglite, o čom pojednáva paragraf 171.
S atmosférou tajomna pracuje na svojom albume Temple Timbre Embers aj super-produktívny Dalibor Kocián alias Stroon. Do piesne s príznačným názvom I Grew up on Mike Oldfield nás vťahuje pre svoju tvorbu už typickými vibrafónovými pochodmi, ktoré ďalej kolidujú s epickými syntetizátorovými vlneniami. Lepšiu definíciu chrámového hudobného eklektizmu, a pravdepodobne ani osobitejšiu poklonu legendárnemu britskému priekopníkovi epických inštrumentálnych kompozícií na pomedzí rôznych žánrov, by sme na Slovensku hľadali ťažko.
Zvuk Nylon Union v mojom hľadáčiku zvoní kdesi na hrane The Smashing Pumpkins a deväťdesiatkového seattlovského overdrivu, k pravde bližšie však bude, ak za vplyv označím druhú stranu oceánu - The Beatles, The Stone Roses či My Bloody Valentine. Pieseň Slowmotion je svet ambivalentne surového lampového zvuku, z pozadia ktorého sa ešte ozvú vertikálne disonančné vlnenia, v refréne a slohe sa potom strieda výrazná rajda a hajtka. Richard Imrich túto skladbu zložil ešte za čias pôsobenia v elektronickom projekte This is Kevin, no čas na jej nahratie nadišiel až teraz. Ako sám tvrdí, pri tvorbe sa všeobecne snaží namiesto externých zvukových dolaďovačiek vždy vytrieskať čo najviac z potenciálu, ktorým disponuje nástroj ako taký. Zdanlivo priamočiara Slowmotion tak možno paradoxne patrí medzi zvukovo najprešpekulovanejšie skladby selekcie.
Gabriel Kain a jeho zvuk nepokojnej mysle. Zablúdený trúbkový motív, melanchólia zaprášených obrazov, atmosféra polnočného Paríža v 20. rokoch 20. storočia. Jeden pozornosť pútajúci element hneď strieda druhý. Veľkomestský život sladkej anonymity a bezpodstatnosti utopený v slzavom speve pretkanom vybrnkanými akordami akustickej gitary, gradovaný úzkostnými kvílivými tónmi tej elektrickej. Pieseň Tunnels znie ako hymna starých dní, ktorú ešte nestihla pohltiť postmoderná nenásytnosť.
Vydavateľstvo ako živná pôda kreativity
Deadred XX, to je desať osobitých piesní a desať rozličných interpretov. Aj keď sa mnohí z nich točia okolo projektu Autumnist alebo sú navzájom prepletení inými cestami, do svojej tvorby vkladajú osobité životné trajektórie plné autentických skúseností a pocitov bez pretvárok. Napokon, jedným z poznávacích znakov Deadred Records je práve uprednostňovanie kvality pred kvantitou.
Čo je však možno ešte dôležitejšie, je vytváranie priestoru, v ktorom originálni umelci nachádzajú tvorivé uplatnenie. Oscilácia kvalitnej objavnej hudby v slovenskom stredno-prúdovom mediálnom priestore je mimoriadne raritná, s čím sa už mnohí snáď aj definitívne zmierili. O to dôležitejšia je schopnosť hráčov nezávislej scény sústrediť a pod jednou strechou združiť hodnotné projekty kryštalizujúce na periférii. Vytvárať živnú pôdu, z ktorej môžu ďalej rásť.
Kompilácia Deadred XX je pôsobivým záznamom cesty dôležitého slovenského hudobného vydavateľstva, ktoré už dvadsať rokov ukazuje, že na Slovensku existuje kopec vynikajúcicich, širšou verejnosťou stále neobjavených hudobných projektov.
Various Artists - Deadred XX
(2020, Deadred Records)
1. Veneer - Silent Voice
2. Nylon Union - Slowmotion
3. Jelly Belly - §171
4. Analogrunner - Gauche (feat. Lara Abou Hamdan)
5. Nina Kohoutová - Tiny Bit
6. Autumnist - Send me up (feat. Luvain Maximen, Gabriel Kain)
7. Bulp - Haika
8. Gabriel Kain - Tunnels
9. Karol Mikloš - Just Another Day
10. Stroon - I Grew up on Mike Oldfield
Kompilácia Deadred XX vyšla 15. decembra na značkách Deadred Records / Starcastic Records ako limitovaný transparentný vinyl s výpravným bookletom, digitálne na všetkých známych streamovacích platformách a ako download vo formáte MP3 alebo FLAC zo stránok vydavateľstiev a aj Bandcamp profilu Deadred. Distribúciu vinylov na Slovensku zabezpečuje Wegart. Vydanie albumu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Vypočujte si celú nahrávku na Bandcampe:
Autor: Matej Kráľ
Foto: koláž Deadred Records
