Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Bulp prinášajú súrodenecký súzvuk vokálov na hranici filmového a klubového sveta (rozhovor)

Bulp prinášajú súrodenecký súzvuk vokálov na hranici filmového a klubového sveta (rozhovor)

25.06.2020 - 14:00 | Matej Kráľ

Podmanivý vokálny tanec, dunivá basová linka a živelná elektronika, ale aj orientálne presahy a melancholické party, ktoré rozvibrujú vnútro. Slovenské duo Bulp prelomilo trojročnú kreatívnu pauzu novou päťskladbovou EP nahrávkou, nazvanou opäť ženským menom - Parvin, ktorá vyšla na začiatkom júna na značke Deadred Records.


Tak ako na debute Yrsa (2017), hlavný autor hudby Samo Štefanec aj tentoraz kombinuje klubový tanečný rozmer s nízkofrekvenčnými beatmi a sountrackovo znejúcimi pozadiami, v rozmedzí ktorých hrá so svojou sestrou Janou Salvi akýsi vokálny ping-pong. Zvláštne príťažlivá kombinácia hlasov je dôsledkom dôkladného produkčného zrenia a tiež faktu, že si obaja našli v procese tvorby vlastnú polohu, v ktorej sa cítia komfortne. 

O tom, ako vznikalo nové EP Parvin a čo ho spája s Blízkym východom, o koncepte ženských mien v názvoch, ale tiež o tom, ako dokáže prírastok do rodiny ovplyvniť vnímanie hudby, som sa s oboma súrodencami rozprával na online stretnutí.


V rámci svojho súkromného sociologického výskumu sa už obligátne každého, s kým robím rozhovor, pýtam, ako strávil karanténu. Bol to pre vás plodný a užitočný čas alebo skôr naopak?

Samo: Dosť som počas karantény uvažoval nad podobou nášho live vystúpenia. Zahrnul som doňho samozrejme nové skladby ale aj prerábky starých. 

Čo sa týka toho, aké budú mať uplynulé mesiace dopad na kultúrnu scénu, ste skôr skeptici alebo optimisti?

Samo: Fú. Samozrejme dúfam, že to bude mať pozitívny dopad. Predstavujem si to tak, že keď príde uvoľnenie, ľudia budú o to vďačnejší za koncerty a klubové akcie. (Rozhovor vznikal ešte pred aktuálnym povolením hromadných podujatí do 500 ľudí, pozn. red.) 

Janka: Ja si myslím, že príde boom - pretlak akcií. Vidím to na Taliansku, odkiaľ mám manžela a teda sme v intenzívnom kontakte s rodinou a priateľmi. Akonáhle sa u nich skončila karanténa, nastal druhý extrém, davová psychóza - všetci von, všetci do barov, všetci do klubov. Ľudia si potrebujú vyrovnať absenciu stretávania. Verím, že u nás to bude podobné, že si na to ľudia nájdu aj čas, aj peniaze.

U Talianov je to pravdepodobne preto, že ako väčšina južanov, sú nadpriemerne sociálni a kontaktní. Pre nich musela byť karanténa fakt utrpením.

Janka: Extrémne. A strašne veľa ľudí preto rieši aj mentálne zdravie. Neboli na to pripravení a nemajú to v kultúre. My sme mali socializmus, u nich však nebol striktný režim od druhej svetovej vojny. Minimálne tri generácie tam nič takéto nezažili. Myslím, že sa to dosť odrazilo na ľuďoch samotných. 

Samo, my sme sa stretli úplnou náhodou asi pred štyrmi rokmi v dave na poľskom Open'er festivale pred koncertom Radiohead. Vtedy si mi vravel, že Yorke ťa dosť ovplyvnil. Platí to stále?

Samo: Je to tak. Aj napriek tomu, že moje preferencie na samotný zvuk sa stále menia, vždy ma bavila nálada a melanchólia, s ktorou Yorke v skladbách pracuje. Určite je mojou dlhodobou náladovou inšpiráciou. Dosť ho sledujem a mám napočúvané aj najnovšie veci a veľmi sa teším, že potvrdil Pohodu pre rok 2021. Z toho poľského koncertu som bol úplne nadšený, páčilo sa mi, že dali poctivý prierez asi každým albumom. Jedinou nevýhodou bolo, že Open'er je naozaj masový festival a na koncertoch si treba vystáť dobré miesto a prísť stále s poriadnou dávkou energie, aby si človek mohol užiť naozaj celé vystúpenie a ešte prežiť aj dlhú cestu domov. Ale všetko ostatné bolo super. Vtedy tam bol Nicolas Jaar, Kiasmos a ďalšie skvelé veci, vynikajúci víkend. 

Zmenilo sa u teba odvtedy, čo sa týka vplyvov, niečo zásadné? Vnímam, že sleduješ nové releasy, pozeral som totiž Gaučellu, jeden z prvých dídžejských live streamov u nás, a medzi trackmi v tvojej selekcii sa objavil aj song Baby od Four Tet, čo bola vtedy veľmi čerstvá záležitosť.

Samo: Osobne sa považujem za človeka, ktorý úplne bežne nehľadá hudbu mimo rámec vecí, čo sa mi bežne páčia. Ale je super, že umelci, ktorých mám vychytaných, a im príbuzní umelci dávajú von stále zaujímavé tracky, takže určite je z čoho čerpať inšpiráciu.

Fičíte tiež na streamovacích algorytmoch, že vám napr. Spotify vyhodí novú hudbu na základe vašich predošlých hudobných preferencií?

Samo: Jasné. Keď nájdem novú hudbu, tak najčastejšie je to práve cez Spotify, prípadne Bandcamp alebo Soundcloud. Dokonca aj Youtube. Jeden z najčastejších spôsobov, ako hľadám novú hudbu, sú aj DJ sety mojich obľúbených umelcov a skrz ich tracklisty si už hľadám ďalších. 

Janka: Ja jednoznačne Spotify. A teraz, odkedy som s malou doma regulérne na materskej, tak to mám pustené stále a naozaj oceňujem, že stačí vyhodiť jeden song a automaticky sa mi tam nahádžu veci, ktoré hneď lajkujem. Je totiž extrémne veľa stále novej hudby a človek nestíha všetko sledovať.

Bulp, MMC, 13.11.2018Foto: Martina Mlčúchová

Janka, zmenilo ti nejak malé bábo tvoj prístup k hudbe, resp. k jej počúvaniu? Oceníš teraz hudbu ešte viac alebo naopak si vychutnáš, keď je doma pokoj a ticho?

Janka: To je veľmi dobrá otázka a nebudeš mi veriť, ale práve dnes som nad tým rozmýšľala. Že by sa ma to niekto mohol opýtať (smiech). Malá je zvyknutá na naozaj veľa hudby. EP Parvin sa dokončovalo s tými spievanými songmi tesne pred pôrodom, plus sme dokončovali finálne veci, keď mala malá tak mesiac-dva. Takže ona so mnou bola už ako malý novorodenec v štúdiu a počúvala veci, vnímala vonkajšie vplyvy.

U nás doma sa hudba počúva, ale paradoxne úplne inak ako predtým, čo je spôsobené hlavne tým, že mám trochu viac času. Hudba môže ísť naozaj akoby celá, dokážem si pustiť aj dokončiť počúvať album v ten istý deň a v tú istú hodinu, čo je strašne super, lebo nemám žiadne rozptýlenia, tlaky ani deadliny z práce. Veľmi super je, keď napríklad malá reaguje na to isté, čo sa páči aj mne. Zrazu mám z tej hudby úplne iný feeling. 

Samo: Ja ešte chcem dodať, že tvoja dcéra bola s nami na posledných koncertoch, pred letom, a pred pôrodom sa nahrával track Auri, ktorý jej je venovaný. Takže ona je toho kompletnou súčasťou.

Janka: Do siedmeho mesiaca tehotenstva sme koncertovali. V deviatom mesiaci sme dokončovali EPčko, a keď mala jeden mesiac, tak sa finalizovali veci. Takže, kurnik, keď nepodedí niečo z tej muzikality, tak niekde sa musela stať chyba! (smiech)

Niekde som čítal, že ste pôvodne z hudobníckej rodiny. Znamená to, že ste boli k hudbe vedení odmalička?

Janka: Náš otec je doktor, ale zároveň je multiinštrumentalista, samouk na rôzne nástroje. Nie je to hudobná rodina v zmysle, že by sa tým rodičia živili, ale hudbou sme boli obklopení odmalička a boli sme k tomu vedení. Museli sme navštevovať hudobnú školu. (smiech)

No jasné, s tým má veľa detí problém. Často nechápu, prečo a načo ti tam tá učiteľka kladie prsty, a prečo musíš hrať veci, ktorým nerozumieš. 

Janka: (smiech) To je jedna vec, len ja som zistila, keď som dokončila klavírny cyklus, že mám jeden malíček asi o pol centimetra kratší, ako ten druhý, takže som často reálne nedosiahla na druhú oktávu. Že to bol fyzický problém, som zistila až neskôr. Takže odtiaľ ide moja kvázi nenávisť voči klavíru. Lebo som proste nedosiahla na Céčko. Tiež ma štvalo, že som musela hrať to, čo nám skrátka na hudobnej hrať dali.

Samo: Mňa zase veľmi skoro prestalo baviť hrať z nôt. Milujem tvoriť na klavíri a improvizovať, ale čítanie z notácie nič moc, na to potrebujem oveľa viac času.


Gro nášho zvuku spočíva v elektronickom údere

Ako by ste popísali celú prácu na albume, išlo všetko podľa predstáv?

Samo: Aj áno. Vždy prichádzam za Jankou s rozrobenými vecami vtedy, keď cítim, že majú nejaký potenciál a že tomu treba vdýchnuť druhý život. Na tomto EP sme pracovali dosť s vokálmi a obaja sme si uvedomili, ktorá poloha je nám pohodlná. Mnoho ľudí sa pýtalo na momenty, v ktorých naše hlasy znejú naraz, či tam používame vocoder alebo efekty. Ale sú to vždy len naše dve súrodenecké, príbuzné hlasy znejúce dokopy a vytvárajúce taký zaujímavý súzvuk. Takže hej, v tomto bola tá spolupráca super, že obaja sme sa nachádzali v pohodlných polohách, ale vytvorili sme ten súzvuk, ktorý je pre nás stále v niečom nový. 

Súrodenectvo v hudbe je fenomén sám o sebe, tiež pracujem s kapelou, kde sú frontmanmi dvaja bratia. Tu mi to ale príde ešte sympatickejšie v tom, že vystupujete a tvoríte ako brat a sestra. Ako vnímate v rámci tvorby a vystupovania váš vzťah? 

Janka: V septembri to bude už piaty rok, čo spolu vystupujme pod umeleckým menom Bulp, a musím sa priznať, že je to pre mňa veľmi príjemné. So Samom sme si našli veľmi dobrý pracovný mód, v ktorom sa vzájomne rešpektujeme, a mnohé situácie už nie sú také vyhrotené, lebo ako Samo vravel, každý si našiel svoju polohu. Spolupráca je veľmi korektná aj profesionálna, čo mne osobne veľmi vyhovuje, lebo si nemiešame vzťah súrodenci verzus Bulp. A keď sa nám to mieša, tak len veľmi mierne. Takže pre mňa je spolupráca veľmi fajn, a neviem si predstaviť, že by som mala kapelu s niekým iným ako s bratom. Už len z toho dôvodu, že je to pre mňa veľmi intímna záležitosť, niečo spolu tvoriť, vystupovať a zdieľať spolu rôzne veľmi osobné zážitky.

Samo: Keď sme začínali, tak spolu s tou hudbou sa človek dostane do úplne nových situácií, ktoré vychádzajú hlavne z koncertovania. A podľa mňa sme sa aj ľudsky dosť vzájomne podržali a poposúvali.

V popise k EP som sa dočítal, že Parvin je ženské meno perzského pôvodu. V pomenovaniach vašich albumov je už vysledovateľný istý koncept, Yrsa je taktiež ženské meno, len islandské a rovnako tak Endian. Prečo práve ženské mená?

Samo: Ono to začalo asi aj ako celý názov Bulp. Pri tracku Bluma sa mi proste páčilo to slovo. Moja priateľka čítala knihu, kde bola ženská postava s týmto menom a ja som z toho ostal úplne nadšený, prišlo mi to fakt krásne. A potom som si všimol, že je hrozne veľa ženských mien, ktoré majú špecifické a veľmi krásne vyznenie. Plus slovo pesnička je tiež v ženskom rode, aj po tejto rovine mi to dáva zmysel. Spočiatku išlo o prevažne inštrumentálne skladby. Možno to nejakým spôsobom koreluje aj s tým, že som vyrastal v domácnosti medzi sestrami, takže nejak tak to celé zapadá dokopy. Pri rovnomenných skladbách na EP Parvin I a Parvin II som používal sample ženských spevov z blízkeho východu, takže tam sa viaže meno Parvin.  

Perzský vplyv v určitých elementoch skladieb Parvin naozaj počuť. Prečo ste sa rozhodli dať nahrávke tento "dobrodružný" rozmer? 

Samo: Bonusom na EPčku, ktorý je zahrnutý na vinyle, je skladba Mabel. Tento track som vydal ešte minulý rok, bol súčasťou cestovateľského dokumentu Lada Svetom, do ktorého som robil soundtrack. No a tieto prvé idey sa začali formovať práve tam. Napríklad tam boli zobrazené náhorné plošiny v Pakistane, ktoré si vyslovene vyžadovali takýto zhudobnený blízkovýchodný charakter. Potom sa to nabaľovalo ďalej, osobne mám strašne rád práve takéto exotické melódie, ktoré v kombinácii so západnými melódiami vytvárajú niečo veľmi podmanivé. 


Vnímate nejakú paralelu medzi cestovaním a hudbou? Nechávate sa napríklad na cestách inšpirovať zvukmi, ktoré potom nejak pretavujete do hudby?

Samo: Ja to mám skôr tak, že niektoré miesta mi evokujú také pocity, ktoré ma nútia spätne uvažovať nad vydanými pesničkami. Ale inak si nejakú primárnu inšpiráciu z cestovania neberiem. 

Janka: My cestujeme veľa, aj sme veľa cestovali a dúfam, že ešte cestovať budeme. Pred tým, než sme sa s manželom zobrali, sme boli na polročnej ceste okolo sveta. Kdekoľvek sme boli, vždy som chcela vidieť nejaké kultúrne tradície, keďže som kultúru študovala. Vždy sa mi páčili spevy alebo zvuky a musím sa priznať, že niekedy som sa tým nielen inšpirovala, ale v určitých miestach som tie vplyvy aj podvedome kopírovala. Aj teraz pri live verziách Parvin budem robiť také pokriky a výkriky, na čo sa teším, bude ma to opäť prenášať do Ázie, Indie a na Srí Lanku. Keď sa mi niečo vryje do pamäte, snažím sa to nejak podvedome interpretovať tým mojím podaním, no nie je to vždy pravidlom.

Ku ktorej skladbe z EP Parvin máte najintenzívnejší vzťah, a prečo?

Janka: Samozrejme Auri, ale asi mám dve pesničky na rovnako. Auri je o mojej dcére Aurore, taký monológ k nej, a tiež je o pocitoch, možno až návaloch pozitívnych emócií, ktoré som pociťovala počas tehotenstva aj po pôrode. Zároveň je to aj pesnička Again, ktorú keď som počula, veľmi mi imponoval text. To som ti Samo ani nepovedala, ale vážne tlieskam, super text. Veľmi sa mi páčila gradácia a energia tej pesničky, nejak som intuitívne cítila, že toto musí byť duet.

Samo: U mňa je momentálne naj tiež Again, možno to trochu vychádza z toho Yorkea, v hudbe mám rád určitú dávku melanchólie. Samozrejme každá pesnička je v niečom špecifická a inak naladená.

Takže ste tiež obaja songwriteri. Aký je váš proces tvorenia textu? 

Samo: U mňa sa to vždy začína jednou myšlienkou, ktorá sa viaže k situácii alebo k človeku. Samotný proces potom vždy ide nejak prirodzene, je ťažké to opísať. Slová a väzby začínajú padať prirodzene, rovnako ako smer, ktorým sa text uberá. Tvorím v angličtine hlavne kvôli tomu, že slovenčinu považujem za veľmi ťažký jazyk na textovanie. Taká moja barlička.

Janka: Ja osobne to mám naopak. Ako prvá nepríde myšlienka, ale keď počujem myšlienku nastupuje brainstorming vetných konštrukcií a emócií, ktoré si potom píšem a následne, keďže som veľký milovník tabuliek (smiech), vpíšem si to do tabuliek a v zhluku tých zvukov a emócií si to už len akoby upratávam, respektíve dávam dokopy.


Zmení nový album nejak podobu vašich live vystúpení? 

Samo: Vo svojej podstate nie, ale ak ideme do detailov, samozrejme nechceme prinášať stále jeden a ten istý koncept dookola. Zásadné zmeny sa tam ale neudejú, nám sa osvedčilo, že aj keď sme hrali so živými bicími alebo sme zakomponovali ďalšie živé nástroje, ten klubový základ, ktorý vychádza z čistej elektroniky, má najväčší úder. To bude gro koncertov. 

Na pódiu sa u vás v minulosti objavil aj klavír alebo gitara. Po novom teda žiadne nástroje?

Samo: Skôr nie, na niektoré špeciálne koncerty to pridáme, ale myslím si, že naša hudba má najväčší efekt, keď má taký poriadny elektronický a basový úder.

Vy patríte k relatívne často obsadzovaným kapelám na festivaloch. Ako vnímate, že tohtoročné leto bude bez väčších festivalov?

Janka: No... Je to divné. Za posledných päť rokov bolo u nás všetko plánované okolo leta, všetky termíny a deadliny, dovolenky aj rodinné oslavy. Teraz je to celé voľné, takže na jednej strane je super, že človek má čas na rodinu a ďalšie veci, na druhej strane je to fakt divné. Hrozné to musí byť samozrejme pre ľudí, ktorí majú festivaly ako hlavnú zárobkovú činnosť, keďže leto bolo z finančného hľadiska vždy veľmi výnosné a muzikanti sa vďaka nemu vedeli pripraviť na náročnejšie obdobie tých dier, ktoré potom vznikali v ďalších ročných obdobiach, keď nie je toľko hraní a koncertov. Takže si viem predstaviť, že pre niektorých to musí byť dosť deprimujúce a je mi to ľúto.

Samo: Tým, že my ako projekt vychádzame z klubového prostredia, pre mňa je vždy veľmi príjemné raz za čas si zahrať aj na pódiách väčšieho formátu. Ale ako som už povedal, ja som presvedčený, že záujem o živú hudbu neklesne, len sa nabalí.

Kedy vás teda teoreticky uvidíme hrať naživo? 

Janka: Asi niekedy v októbri, novembri, všetko sa rieši a finalizuje. Ak sa situácia razantne zmení, sú termíny aj v auguste, ale to všetko závisí od situácie.

Samo: Ak to bude možné, sme pripravení v momente ísť na pódiá! (smiech)

EP Parvin môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe:



Autor: Matej Kráľ
Titulná fotografia: Matej Kukučka


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti