Korben Dallas dali veci do pohybu. Každou skladbou nového albumu vás zoberú inam

Korben Dallas, 2024Zdroj: Laci Strike

Korben Dallas držia po celý čas svojej existencie poslucháčov v napätí. Vydávajú albumy raketovou rýchlosťou, pričom je nemožné uhádnuť, čím sa bude líšiť ten najnovší. Isté je len to, že nebude rovnaký ako ktorýkoľvek pred ním. Ten najnovší sa často rúti ako nezastaviteľný železný vlak, no neboli by to Korben Dallas, keby bola novinka priamočiarou jazdou.

Juraj Benetin, Lukáš Fila a Ozo Guttler, spolu s producentom Tomášom Slobodom, dostali znova chuť experimentovať. Pokojnejší charakter predchodcu Deti rýb nechávajú v roku 2022 a znova si dovolili trocha uletieť a vyšantiť sa so zvukom. Stačili im síce na to bežné hudobné nástroje, Fila aj Benetin však pridali také, na ktoré predtým nehrali. Špecifickú atmosféru má album aj vďaka nahrávaniu na pás v štúdiu Birland v Považskej Teplej so zvukovým majstrom Milošom Rojkom ml.

Úsmevne aj ťaživo

Akí sme? A akými by sme mali byť? Pre seba, pre druhých, pre spoločnosť? Tlak, ktorý tieto otázky nastoľujú, je na albume Pohyb! dôležitou témou. Miestami je spracovaný úsmevne až humorne, inde pocítite jeho ťažobu. Veci uvedie do pohybu(!) hneď prvá skladba albumu. Železný vlak (ten, na ktorý odkazujem v úvode) jazdí po trati očakávaní nás samých aj okolia, poháňa ho neustály tlak a súbor fráz, ktoré človeku nedovolia poľaviť a zastaviť. Zmysluplný úvod v kontexte názvu albumu, a zároveň úderný a výborný začiatok. Ukazuje, že trojica vie, čo chce novými skladbami povedať.

Presvedčí o tom aj nasledujúca skladba, vydarená singlovka Vyčítaš, ktorá sa vďaka syntetizátorovému zvuku od Lukáša Filu zvukovo nachádza v úplne inej dimenzii, ale os príbehu ide priamo cez ňu. Až sa dostane k reflexívnej skladbe Som dosť dobrý?, v ktorej číha ďalšie prekvapenie. Po nenápadnom mäkkom falzete skladba vybuchne v tvrdom rockovom refréne, ktorý definuje výrazná basgitara.

Ostré gitary a výraznú rytmickú sekciu náhle vystrieda inštrumentálne jemná pesnička Aké to je?, po ktorej sa budete chvíľu cítiť ako nechcená burina, ale zo spleti temne vyznievajúcich otázok vás s prehľadom vyvedie von.

Ak rozochvene čakáte na Jurajov spodný register, nájdete ho v krehkej, atmosférickej balade Májová žiarlivosť. Na textársky dobre spracovanú vzťahovú tému natrafíme v pesničke Bude to tak lepšie. Jej slabinou je len pričasté opakovanie titulnej frázy, ktorá spolu s monotónnym hudobným podkladom ku koncu nudí.

Z nudy vytrhne Strach s nečakane osviežujúcou psychedéliou v úvode. Ak dopočúvate až do konca, dostanete návod, ako sa s ním popasovať. Radosť z toho byť konečne doma pocítime v energickej rovnomennej skladbe s výrazným gitarovým riffom. Inštrumentálna neha, naopak, diktuje náladu skladbe Váhavá, ktorá sa v úvode javí ako lekcia o rytmickom krátení.

Záver ako z iného albumu

Divoko rozbehnutý vlak má v poslednej časti výletu aj stanicu, na ktorej mám chuť vystúpiť. Volá sa Babky a je najzbytočnejším kúskom albumu. Dvojminútová skladba z novej kolekcie vyčnieva rytmickou jednoduchosťou a úplnou absenciou spevu, pričom pseudorap jej autora Lukáša Filu a zvuky starého vysávača dopĺňa nemenej rozpačitý text. Uvedomenie si vlastného starnutia a plynúceho času cez odkazy na babkine vyblednuté tapety a kvapkajúcu husaciu masť? Ďakujem, neprosím.

Viac života a ostrovtipu prináša pesnička Dnes je taký deň. I tá je pritom v kontexte nahrávky aj celej tvorby Korben Dallas dosť nekonvenčným kúskom. Uprostred viachlasných výkrikov ako z prostredia zatuchnutej slovenskej krčmy totiž nečakane natrafíte na skrytý poklad. Necelá minúta v strede piesne prináša krátky kontakt s folklórom, kde Benetinov hlas veľmi pekne vynikne, kým ho opäť nenahradí "pogovací" rytmus s výkrikmi štamgastov. Stávkou na istotu by bolo z pesničky vytiahnuť práve pasáž, ktorá v nej zasvietila, a venovať jej pozornosť na ploche samostatnej skladby. Silný kontrast však pieseň robí o to zapamätateľnejšou, aj napriek riziku, že nie každému tento guláš sadne.

Druhým "zabŕdnutím" do rapovej rytmiky a frázovania je posledná skladba, ktorá v závere albumu pokladá zásadnú otázku – čo dokáže rozplakať teba? Je to refrén od Elánu, kolegova psychosomatika alebo nástup jesene? Vážnejšie aj humorné námety Lukáša Filu v podstate Juraj iba vymenuje ako položky nákupného zoznamu, ale vôbec to nevadí. Vynikne tak každá myšlienka nápaditého textu spolu s príjemnou polohou hlasu. Navyše spevák znie aj pri rapovaní prirodzenejšie než Lukáš v Babkách.

Nové pesničky ukazujú prstom na všetky možné neduhy aj dobré veci, ktoré sa nám v živote môžu diať. Kladú množstvo otázok a ponúkajú aj niekoľko východísk. No predovšetkým zase potvrdzujú, že skupina Korben Dallas nedokáže prešľapovať na jednom mieste a je v neustálom Pohybe. Aj preto môže album pôsobiť ako náhodná zbierka piesní hyperaktívnej kapely, ktorá síce spočiatku naznačuje určitý hudobný koncept (najmä prvé štyri songy spolu fungujú skvele), no s každou ďalšou pesničkou sa od neho vzďaľuje všetkými možnými smermi. Prvá polovica tak drží pohromade omnoho lepšie než druhá, čo však v dobe počúvania fyzických albumov na vinyloch nemusí byť až taký problém. Stačí sa pri otáčaní platne "preladiť" na iný poslucháčsky zážitok.

V každom prípade pri takej kreatívnej energii, akú nám trojica hudobníkov nepretržite ukazuje, to vyzerá tak, že sa čoskoro stretneme pri ďalšej recenzii albumu, ktorého zvuk nám opäť zamotá hlavu. Ešte predtým ale Korben Dallas na jar obídu s novými pesničkami niekoľko slovenských klubov. Vstupenky na turné Pohyb! sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.

Korben Dallas – Pohyb!
(Slnko Records, 2024)