Štvrtý album zoskupenia Autumnist vyšiel na konci marca, päť rokov po ostatnej štúdiovke Sound of Unrest. Novinka False Beacon signalizuje ďalší vývojový krok od predošlých, abstraktnejšie ladených počinov. Temná atmosféra zostáva, no o slovo sa v ešte väčšej miere hlásia chytľavejšie námety so živelnými elektronickými podkladmi a hosťujúcimi spevákmi.

Vlado Ďurajka, zakladateľ a kreatívny líder projektu Autumnist, s novinkou prerušil, resp. predĺžil štvorročný interval, charakteristický pre vydávanie jeho doterajších titulov. Nejde však o jedinú zmenu. Menej prístupnej hudbe dodal na albume False Beacon znovu o čosi svetlejšie farby a vyhral sa aj s lepšie uchopiteľnou štruktúrou skladieb. Napriek tomu nezľavil z umeleckých kvalít a ponúka špičkové zážitky, prijateľné nielen pre ortodoxného fanúšika elektronickej hudby.

Organickejší, no stále tajomný a temný 

Je celkom vzrušujúce sledovať aktuálny vývin umelcov z rôznych kútov domácej hudobnej alternatívy. Kedysi zarytý folker Archívny Chlapec či melancholici Bad Karma Boy smerujú s bohatým využitím technológií zhruba tam, kde sa už dávnejšie zabývali napríklad Nvmeri alebo Rado Chrzan. Tí sa naopak obracajú naspäť k živému zvuku tradičných nástrojov a elektroniku na svojich nových albumoch využívajú pomenej. Autumnist robil určitý kompromis medzi organickým a syntetickým už na Sound Of Unrest, no stále zostával viac verný druhej zmienenej zložke. To sa deje aj v roku 2018, akurát s menším počtom kedysi starostlivo vrstvených plôch a motívov.

Do popredia sa pritom ešte viac dostávajú dychové nástroje, pre ktoré má Ďurajka veľkú slabosť. V kapele na striedačku nájdete živý saxofón alebo klarinet, ktoré v spolupráci s klávesmi robia riadne divy. Výsledkom je netradične poňatý, sem-tam zmutovaný, stále však progresívny sound, aký môže sformovať len hudobník detailne pracujúci so zvukovými možnosťami nástrojov. Väčšinou si vystačí s dvoma - troma linkami, dodávajúcimi skladbám dynamický spád. Nedá sa hovoriť o úplnej priamočiarosti, to by sme rafinovaného producenta podceňovali. Ide skôr o zapamätateľnosť a strohé, presne mieriace vyjadrenie, ku ktorému skôr či neskôr dospeje značná väčšina umelcov.

Svedčí o tom i zvýšený počet spievaných skladieb s textami, ktoré si síce písali samotní vokalisti, no zvláštnym spôsobom na seba nadväzujú. Inner Space Invaders môže okrem obrazu lietajúcich tanierov nad Súľovskými skalami symbolizovať aj strach z niečoho reálnejšieho a bližšieho. Tieto domnelé obavy vystihujú názvy skladieb Future Lights (znepokojivá atmosféra á la David Bowie) a Sky Full of Scars, kde namiesto hviezdnych vízií visí hrozba z jaziev, ktoré sa z duší derú von, aby zaplavili oblohu. Sám Ďurajka priznáva, že na platni je kdesi vzadu prítomný boj medzi dystopickým a utopickým videním sveta.


Progresívna tvár elektroniky

Týmto skutočnostiam výrazne pomohla plejáda spievajúcich hostí. V porovnaní so Sound of Unrest, kde sú štyri spievané kusy, sa počet otextovaných skladieb na False Beacon dvíha dvojnásobne. Jedinou inštrumentálkou - mimochodom kypiacou nápadmi, až človeka občas zamrzí, že kapela nevydala ešte jedno, výlučne inštrumentálne CD - je Hail, vo zvyšku hosťujú Richard Imrich (Nylon Union), Samo Štefanec a Jana Štefancová (Bulp), Rowanna (Szabina Csánó z už nefungujúcej skupiny Moustache), Jonatán Pastirčák (Pjoni / Isama Zing), Gabriel Kain, Oleg Tera a Nina Kohoutová (hosťuje na ostatnom albume Fallgrapp). Bez ich presvedčivého prednesu by sa posolstvo piesní vytrácalo do chladom prestúpeného vesmíru.

Rozhovor: Autumnist: Keď robím hudbu, je to skôr rozkladanie ako skladanie

V tejto hudbe je ťažké predstaviť si iné než anglické texty a je len dobre, že v tvorbe tunajších umelcov znie najrozšírenejší svetový jazyk čoraz presvedčivejšie. Nejde pritom o umelú snahu presadiť sa vonku, texty a hudba tu spolu komunikujú bezprostredne a organicky. Hudobná zložka je, ako inak, ovplyvnená hudbou z anglofónnych krajín, no Autumnist nepredvídateľne kombinuje, deformuje a roztápa cudzie elementy do originálnych čriepkov, nasúkaných na trip-hopový či nejaký dravší základ, aby z toho vo výsledku vyliezlo niečo nové a originálne. To sa darí aj s kreatívnym použitím nielen spomínaných dychových nástrojov, ale aj gitary, basy a bicích, bez ktorých by sa avizovaný kraut / space rock (Guts and Wires) dostal na platňu ťažko.

Z výsledku je jasné, že Ďurajka a jeho spoluhráči sa tentoraz oveľa viac otvorili nielen inšpiráciám presahujúcim scénu elektronickej hudby, no urobili veľký kus práce aj čo sa týka originality a progresívnych postupov. Infiltrujú hudbu pesničkovejšími formami, redukujú znepokojujúce aspekty a prinášajú kolekciu svetlejších, resp. vzdušnejších kúskov. Atmosféra je stále dusná, aj to však pridáva celku na atraktivite pre alternatívneho poslucháča. Pätica hudobníkov si pripisuje na konto dospelý album, na ktorom je toho na prvý pohľad menej, ale po viacerých vypočutiach vyrastie do podoby omamného séra, bohatého na vzrušujúce umelecké podnety.

Tip redakcie: Autumnist najbližšie vystúpi v piatok 27. apríla v Christianii v Prešove a v sobotu 28. apríla v bratislavskej Novej Cvernovke v rámci prvého ročníka festivalu SHARPE.


Autumnist - False Beacon
(Deadred Records, 2018)  

1. Inner Space Invaders
2. Feather
3. Shining Like a Ghost Again
4. Guts and Wires
5. Future Lights
6. Sky Full of Scars
7. Evening Falls on Mars
8. Hail
9. Finder

Celý album si môžete vypočuť a podporiť kúpou na Bandcampe, nájdete ho aj na Deezeri a ďalších streamingových službách.



Autor: Marek Danko
Foto: Marcel Huljak

Súvisiaci interpreti: Autumnist