Stiahnuť sa niekoľko rokov zo scény nerovná sa tvorivej kríze. Svoje o tom vie aj Zuzana Smatanová, ktorá v absolútnej tichosti pracovala na nových skladbách, ktoré pri príležitosti 15. výročia na hudobnej scéne vydáva na dvojalbume Echo. Jeho súčasťou je aj takmer hodinový záznam z celého procesu tvorby a nahrávania.
Na albume Dvere presakovali aranžmánmi tanečné disko rytmy vyznievajúce ako prvoplánová snaha čo najviac sa dotknúť hudobných trendov. Ľahko zapamätateľné texty a hravé melódie útočiace na playlisty rádií vymenila Zuzana za čosi omnoho hodnotnejšie a v tomto prípade jej prvotné priečky v rebríčku hranosti právom patria. Ak predchádzajúcim počinom niekomu odpadla od chuti, novinkou sa vrátila v plnej sile.
Piesňam vládne zasnená, tajomná a farebná lyrika
Krehké žieňa s dlhými tmavými vlasmi a gitarou večne prehodenou cez plecia je preč. Na aktuálnej nahrávke sa poslucháči stretnú so sebavedomou ženou, ktorá nemá strach odhaliť svoje najskrytejšie emócie, a to tak presvedčivo, že jej padnú k nohám. Svoje vnútro vedela v textoch odkryť vždy, no teraz to spravila inak. Akákoľvek bolesť, strach či smútok sú väčšinou presvetlené nádejou.
Spomienka na zosnulého otca v emotívnej piesni Otcovi... nevykresľuje bodavú bolesť, ale smútok popretkávaný hrejivou nostalgiou. Rovnako ako pieseň z kategórie partnerských vzťahov Môžme si už odpustiť? prechádza od ublíženia k zmiereniu. Na anglickom disku tiež dostali priestor aj harmonizujúce skladby ako Woods, Paper Ship či nežná pieseň Lavender, ktorá je venovaná mame. Obe skladby venované rodičom sú zaujímavým spôsobom spojené – v ich úvode počuť vtáčí spev a, oproti väčšine skladieb, tvorí ich základnú linku elektrická gitara v sprievode netradičných hudobných nástrojov ako kalimba a cajon.
Každý text je pretkaný prírodnými motívmi, ktoré svojou obrazotvornosťou ponúkajú poslucháčovi akýsi vnútorný pokoj a očistenie mysle od bežného uponáhľaného dňa. Zamútená voda s nádychom folklóru, ktorý je doposiaľ pre speváčku neprebádanou oblasťou, je toho výstižným príkladom. Zastúpenie v textoch má aj živočíšna ríša, a hoci pospevovať si o mŕtvom lososovi na vašom tanieri ste asi neplánovali, skladba The Story Of A Salmon je tak bláznivo nákazlivá, že aj to je možné.
Sebavedomé vokály aj producentský začiatok
Zuzka dozrela aj ako speváčka. Dievčenské rozjarené popevky zostali za dverami predošlého albumu a priestor dostal zrelý hlas, ktorý znie sebaisto. Kým v minulosti pôsobili niektoré spevy posadené do vysokých tónov nad sily Zuzaniných vokálnych možností, Echo takýto rozpačitý moment v sebe nenesie. Zuzka je, zdá sa, vo výbornej speváckej forme a aj v náročnejších polohách pôsobí jej hlasový prejav pevným dojmom. A otestovalo ho teda zo všetkých strán. Každá z piesní má hojnú spleť vokálov, ktoré ma ako poslucháča veľmi bavia. Zuzana sa na novom dvojalbume neprezentuje ako popová speváčka, ktorej úlohou je baviť davy, ale ako hudobníčka, ktorá s pokorou a úprimnosťou odovzdáva kus zo seba. A pritom, paradoxne, jej doteraz zverejnené single valcujú rádiá a oslovujú práve spomínané davy.
Autorsky sa Smatanová podpísala pod všetkých 21 skladieb, ktoré si po prvýkrát aj sama produkovala. Ako spievajú jej českí kolegovia z Chinaski "jaký si to uděláš takový to máš". A presne to bol, podľa speváčkiných slov, zámer. Mať rozhodujúce slovo na finálnej podobe každej piesne. A výsledku, napriek chýbajúcemu nadhľadu druhej osoby, nič zásadné nechýba. Odvážne sa pustila aj do aranžovania sláčikových nástrojov, ktoré dostali na albume veľký priestor.
V skladbách Secret, Cloudkeeper či Doe naberajú až monumentálne rozmery, pričom v prípade aktuálneho singla Jediný a jediná nevystupujú tak výrazne do popredia, ale tvoria súzvuk s celkovým aranžmánom piesne. V skladbe Môžme si už odpustiť? sa pôvabne pohrávajú s dynamikou. Možno ste si už všimli, že túto skladbu spomínam častejšie než ostatné. To preto, že má v sebe všetko. Akoby absorbovala všetku kreativitu, ktorú v sebe Zuzana Smatanová pri komponovaní dvojalbumu niesla. Snúbili sa v nej veľkolepé aranžmány, citlivé slová, fascinujúce vokály.
Pri prezeraní bookletu je prekvapivá aj rôznorodosť nástrojov, ktoré si Zuzka sama nahrávala. Okrem neodmysliteľnej akustickej a elektrickej gitary a už spomínaného klavíra a klávesov, sa v niekoľkých skladbách postarala o basu, sadla si za bicie, nahrala akordeón, kalimbu, cajon a guitalele. Do piesní vložila ambientné zvuky, nahrávky zo súkromného archívu či také osobité zvuky ako plieskanie bičom a rozlúsknutie orecha.
Echo je album, ktorý si nezaslúži znieť iba ako kulisa. Zaslúži si vnímavého a trpezlivého poslucháča, ktorý sa ponorí do jeho zákutí a pozorným uchom zachytí každý tón, každý zvuk znejúci z množstva netradičných hudobných nástrojov, každý vokál vyvolávajúci špecifickú emóciu, každú zmenu dynamiky, ktorá strhujúco hýbe atmosférou. A pri tom všetkom nahrávka nie je preexponovaným počinom, všetko do seba logicky zapadá a robí z Echa speváčkin doteraz najnápaditejší album.
Zuzana Smatanová – Echo
(Pandora – Art, s.r.o., 2018)
Disk 1
1. Echo (Intro)
2. V dobrom aj v zlom
3. Môžme si už odpustiť?
4. Miesta (hosť Adam Ďurica)
5. Horou
6. Otcovi...
7. Jediný a jediná
8. Bergen
9. Zamútená voda
Disk 2
1. Echo
2. Runner – Shooter
3. Hard nut
4. Cloudkeeper
5. Paper Ship
6. Secret
7. Liquid Condition
8. Scarecrow
9. Lavender
10. Doe
11. The Story Of A Salmon
12. Woods
Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Facebook.com/ZSmatanova - Jakub Gulyás
