Koncom roka 2012 vydala mladšia zo sestier Knowlesových svoje prvé EP, ktoré je zároveň jej prvým počinom pod hlavičkou nezávislého vydavateľstva. V siedmich skladbách, ktoré sú predzvesťou jej tretej štúdiovej nahrávky, mala konečne priestor vymaniť sa zo vzorcov, štruktúr a nárokov. Tie na ňu kládol aj fakt, že meno jej sestry je v hudobnom priemysle oveľa povedomejšie. Svet má tak šancu dozvedieť sa, že okrem Beyoncé je stále v hre aj Solange.

Málokto vie, že Solange Knowles  sa v hudobnom svete pohybuje už nejaký ten piatok. Komerčný debutový album Solo Star vydala už v roku 2002, teda rok pred debutom jej známejšej sestry. Tá ju však dokonale zatienila. O niečo lepšie Solange dopadla s druhým albumom Sol-Angel And A Hadley St. Dreams (2008), ktorá rebríčku Billboard 200 debutovala na deviatom mieste. Potom sa však na štyri roky odmlčala, špekulujúc o skoncovaní s hudbou. Našťastie sa len rozišla s hudobným vydavateľstvom Geffen Records a po krátkej odmlke prináša ochutnávku svojej nezávislosti a umeleckej slobody.

Dopredu a dozadu

Jedným z charakteristických znakov tvorby 26-ročnej R&B a neo-soulovej speváčky je "cestovanie v čase". To je citeľné aj na prvom singli Losing You. Po soule 60-tych rokov z minulého albumu sa venuje o dvadsať rokov neskoršej dekáde. New wave syntetizátor vyjadrujúci smútok z postupne hynúcej lásky je kombinovaný s breakom pred tretím refrénom, typickým pre prechody v tanečnej hudbe. Solange takto spája retro so žánrovým synkretizmom R&B a housu z prítomnosti, ak nie blízkej budúcnosti. To je ale jediný "radio-friendly" singel z celej kolekcie a všetko ostatné sú čisté osemdesiate roky.

Solange – Losing You

Najviac je to asi počuť v jacksonovskom Don't Let Me Down. Základný beat, gitara a vzdychy producenta Deva Hynesa síce zo začiatku veľmi jemne pripomínajú kráľa popu a jeho Billie Jean, no po pridaní klávesových nástrojov vzniká niečo úplne iné. Poslucháč očakávajúci čosi popovo provokatívne dostáva soulové vyznanie o tom, ako sa mladšia Knowles bojí ďalšieho sklamania. A to do takej miery, až opomenula formu strofa–refrén.

Žiadne zábrany

Zatiaľ čo v popovej šablóne hrá refrén kľúčovú rolu pre zapamätanie si skladby, na tomto EPčku na to slúžia príbehy. Len dva zo siedmich trackov majú okrem dejovej línie aj zapamätateľné popevky. Okrem prvého singla je to aj Lovers In The Parking Lot. Príbeh založený na skutočnej udalosti ukazuje Solange ako tínedžerku užívajúcu si na úkor vzťahu, pričom si vyčítavo opakuje dôsledky zahrávania sa so srdcom milovanej osoby. Obviňovanie sa vrcholí odhodlaním získať ju späť.

Iné zábrany sú odstraňované v Some Things Never Seem To Fucking Work. Tu si autorka bez okolkov pripomína svadbu z jej sedemnástin riadkom "pamätáš, keď si ma pobozkal u Jimmyho Jonesa, keď som mala 17?". Nakoniec vulgárne priznáva aj porážku zhrnutím "niektoré veci zrejme nikdy nebudú k***a fungovať".

Ak niekto doteraz nepoznal Solange Knowles, vďaka True má jedinečnú šancu. Je to skrz-naskrz výpoveď z jej života plná umeleckých myšlienok a nápadov, ktorá je pekným príkladom toho, ako odchod z veľkého vydavateľstva môže prispieť k väčšej tvorivosti a stať pozitívnym prelomom v kariére. Ak bude aj tretí štúdiový album rovnako pravdivý a originálny, nálepku "mladšia sestra Beyoncé" si môže Solange čoskoro strhnúť.

Solange - Lovers In The Parking Lot

Solange – True [EP]
(Terrible Records, 2012)
 
1. Losing You
2. Some Things Never Seem To Fucking Work
3. Locked In Closets
4. Lovers In The Parking Lot
5. Don't Let Me Down
6. Look Good With Trouble
7. Bad Girls (Verdine Version)

Autor: Marek Majzon
Foto: Facebook.com/solange

Súvisiaci interpreti: Solange