Môj dávny priateľ a učiteľ, muzikant Peter Kertvel, mi raz povedal, že hudbu sa neoplatí počúvať, ak z nej nemáš "cicky všade". Svojský a expresívny pojem pre zimomriavky vo veľkom odráža, ako vnímala hudbu generácia našich otcov. Dostať sa v k novému, alebo proste len k inému albumu obľúbenej zahraničnej kapely bolo vtedy veľkou vzácnosťou.

Doba sa ale samozrejme zmenila. Nové piesne sú dostupnejšie než kedykoľvek predtým, s hodnotou hudby je to už diskutabilnejšie. Koľko tak dlho očakávaných albumov v človeku nezanechá žiadnu emóciu, koľko kapiel len donekonečna recykluje zabehnutý štýl, a má zbytočne veľký rešpekt pred experimentom a pred zasedenými fanúšikmi očakávajúcimi len to, na čo sú zvyknutí.

Slušné fanúšikovské zázemie stihlo za svoje desaťročné pôsobenie získať škótske trio Young Fathers. Nepochybne tomu pomohlo aktívne koncertovanie, okrem iného sa predstavili aj ako predkapela priekopníkov trip-hopu Massive Attack počas ich európskeho turné. Aj u nás vystupovali už niekoľkokrát (žilinská Stanica-Záriečie, Electronic Beats v Bratislave, Pohoda v Trenčíne). Oslovujú pomerne široké spektrum poslucháčov, pritom sa v ich prípade ani náhodou nedá hovoriť o rešpekte pred experimentom. Práve naopak, celá ich tvorba je na ňom vystavaná. 

Hoci kapela vznikla už v roku 2008, debutový album DEAD vyšiel až o šesť rokov neskôr. Dočkal sa však vrelého prijatia zo strany britských hudobných kritikov, čo vyvrcholilo ziskom ceny Mercury Prize. Rušivé melódie, bohaté vokály, disonancie, netuctové beaty a do toho vypeckovaný refrén, ktorý vám rýchlo uviazne v hlave. Trojica prišla s neopočúvaným zvukom, ktorý ocenil napríklad aj režisér Danny Boyle. Na soundtrack pokračovania kultového Trainspottingu (T2) totiž zaradil až šesť ich skladieb, pričom Only God Knows označil za "heartbeat" (tlkot srdca) celého filmu. Vďaka masovému komerčnému úspechu tejto snímky sa kapela ocitla takpovediac "za vodou" a môže bez obáv pokračovať v posúvaní hraníc svojej hudby.


Hlavne žiadne škatuľkovanie

Aj tretí album trojice Alloysious Massaquoi, Kayus Bankole a Graham "G" Hastings s názvom Cocoa Sugar je adaptáciou rozmanitých hudobných žánrov, z ktorej vyčnieva najmä rôznorodá elektronika, soul, lo-fi R&B a hip-hop. Vibrácie rôzne ladených bubnov prvej skladby Fee Fi napríklad čo-to prezrádzajú o africkom pôvode dvoch členov kapely. Práve ich korene sú dôvodom viacerých rytmických etno prvkov na nahrávke.

Podľa kapely má byť v poradí tretí album tým najkonvenčnejším a "najpočúvateľnejším" dielom ich doterajšej tvorby. Paradoxne, zatiaľ čo je v záujme väčšiny iných kapiel zabehnuté tendencie nenapodobňovať, pre Young Fathers je práve táto poloha nová a nevídaná. Hlavný producent a vokalista Graham Hastings sa pre britský Guardian vyjadril: "Ak sa chceš posunúť ďalej, musíš skrátka zmeniť rytmus. Musíš vyjsť zo svojej komfortnej zóny, z polohy, v ktorej si zvyknutý tvoriť."

Presne to je vec, ktorej sa chlapci, uvedomujúc si svoj unikát, boja ako čert kríža. Škatuľkovanie. Tak napríklad prvý singel Lord. Úpenlivý romantický popevok vás už v úvode skladby vezme na prechádzku romantickou krajinou, v ktorej nesmie chýbať rezonujúci beat a výnimočne naladené piano. Toto je úsek, ktorý otvára dvere všetkým myšlienkam a spôsobuje zimomriavky. Po hudobnej stránke možno nič extra, opakuje sa rytmická slučka a rovnako tak klavírny part. Ale v spojení s gospelovými, emóciami prekypujúcimi vokálmi? Paráda.


Album pestrosťou nezaostáva ani v impresionistických textoch plných politických či biblických motívov. Kapela vyjadrovanie sa k spoločenským témam vníma ako pevnú súčasť populárnej kultúry, obzvlášť v súčasnej napätej globálnej atmosfére. Zároveň však interpretácia jej skladieb nikdy nie je jednoznačná. "Ľudia za mnou chodia a vravia mi, že tento text je o tom, a tento zas o tom. V tomto zmysle je to ešte lepšie, ako sme plánovali. Je super, že naše texty spolu s hudbou nútia ľudí uvažovať, a každý v tom vidí to svoje," vysvetľuje Kayus Bankole.

Horko-sladká exotika

Po prvotných, väčšinou rasovo motivovaných výkladoch názvu albumu (zrejme preto, že jeho predchodca sa volal White Men Are Black Men Too) vyšli členovia kapely s úplne iným vysvetlením. Kakao a cukor, horký a sladký svet. Aj takto sa dá na veci pozerať. Jin a jang, čierna a biela, a jedno bez druhého existovať skrátka nemôže. Ako už bolo spomenuté, pre členov kapely ja každá interpretácia dobrá, ak pritom poslucháč používa svoju vlastnú hlavu a kreativitu.

Ani neviem, prečo mi skladby Wow a Toy pripomenuli kanadských A Tribe Called Red či amerických Shabazz Palaces. Najskôr iba podvedome; čo spája tieto tri zjavy je energia domorodých rytmov a akási exotická prímes ozvláštňujúca výsledný zvuk. Album však treba počuť celý a nevyberať z neho len najsladšie sústa. Zmes toľkých vážnych tém, emotívnych vyznaní, zdanlivo rušivých prvkov a rozladených tónov môže aj toho najväčšieho skeptika presvedčiť o tom, že v súčasnej hudbe stále je čo objavovať.


Young Fathers - Cocoa Sugar
(2018, Ninja Tune)

1. See How
2. Fee Fi
3. In My View
4. Turn
5. Lord
6. Tremolo
7. Wow
8. Border Girl
9. Holy Ghost
10. Wire
11. Toy
12. Picking You

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Matej Kráľ
Foto: Ninja Tune