Keď bude časť slovenskej scény v prvých mesiacoch nového roka bilancovať to najlepšie z roka 2016 v ankete Radio_Head Awards, novinka kapely Billy Barman bude určite patriť medzi favoritov u poslucháčov aj kritikov. Netreba sa však vymedzovať len na pomyselnú alternatívu, od tejto kapely sa môžu učiť aj tí, ktorí hýbu (resp. nehýbu) slovenským stredným prúdom.

Jadrom bratislavskej skupiny Billy Barman je spojenie dvoch osobitých frontmanských osobností s jedinečným vystupovaním a originálnym spolu-autorským rukopisom. Osobnostný a umelecký posun dua Juraj Podmanický - Jozef Vrabel je v rámci troch doteraz vydaných albumov hmatateľný, tak zvukovo ako aj tematicky. Vďaka postupne prichádzajúcim odpovediam na osobné problémy už nespievajú o bielom sniežiku ani o tom, že Peter nevie hýbať telom. Tentokrát je potrebné ísť viac pod povrch.

Pestrý, nadžánrový a vokálne podmanivý 

Na nedávno vydanej tretej štúdiovke Dýchajúce obrazy sme svedkami neobyčajne pestrého počinu. Ešte viac ako v prípade tri roky starej platne Modrý jazyk je nutné hovoriť o mimoriadne pôsobivých vokálnych aranžmánoch. Najlepším dôkazom je skladba Dávno nebolo tak ticho s dychberúcim úvodom. Melancholická pieseň má okrem hlasových stien aj zaujímavý prírodný motív. Pri jeho počúvaní sa človek ocitá sám kdesi na samote v lese, so zhasínajúcim borovicovým drevom v kozube.

Zimomriavky na koži zanechá aj aktuálny singel Sloboda. Kapela sa hneď v úvode albumu celkom zásadne vymedzuje z indie-rockovej škatuľky. Nadžánrovosť skladby okrem jej nekonvenčnej štruktúry pozostáva aj zo syntézy vynikajúcich a správne načasovaných gitarových riffov a sprievodov, synťákov, už spomenutých vokálov a perfektne sediacich dychových partov umocňujúcich gradáciu. Dychy na albume nahrali Jozef Chorvát (trombón), Pavol Smolár (saxofón) a Tibor Ďuriak (trúbka), na krstných koncertoch v novembri a decembri si však kapela vystačila s ich syntetizátorovým prevedením.


"Motív slobody, voľnosti, neviazanosti a zároveň neschopnosti s ňou zmysluplne naložiť sa vinie celou nahrávkou a je prítomný vo viacerých skladbách," povedal o nahrávke Jozef Vrabel. Svedčí o tom aj "dvojička” úvodnej skladby s pozmeneným názvom (Jej) Sloboda, ktorá je však hudobne z úplne iného súdka. Kapela už v minulosti ukázala, že folklórom ovplyvnená intímna poloha jej nie je cudzia (Vrkoče) a v závere nového albumu sa v tomto smere posúva ešte ďalej. Výsledkom je vydarený cimbalový experiment s účasťou na Slovensku pôsobiaceho moldavského cimbalistu Marcela Comendanta, ktorý prišiel pieseň s kapelou zahrať aj na bratislavskom krste.

Žánrovou alchýmiou posúvajú slovenskú hudbu vpred

Mixovať žánre sa Barmani evidentne neboja. Pieseň Miletička, v ktorej hosťuje raper Vec s jeho legendárnym pohoďáckym prejavom, je svieži, letom dýchajúci hit. Po textovej stránke sa venuje bratislavskému trhovisku na Miletičovej ulici, ktoré je známe svojím širokým sortimentom lacného oblečenia a gýčovín, ale u mladých gurmánov aj jedným z najlepších vietnamských bistier v meste. V jednoduchom duchu plynie aj skladba so skvele pasujúcimi "kolotočárskymi" synťákovými vsuvkami.

Bolo by hriechom nepoukázať aj na zábavne vrcholiaci videoklip. Posledná večera s Barmanmi, Vecom a ich hudobníckymi kamošmi na Miletičke? Pastva pre oči, vynikajúci nápad a recesistický výsmech nevkusu, ktorý je zároveň poklonou skvelej ázijskej kuchyni. Popevok roka: "Nie je to milé, keď sa tu bavíme nad polievkou?"


Zaujímavý kontrast predstavujú elektronickejšie skladby. Aj keď sa nedá hovoriť o žiadnej avantgarde, úvodná pieseň koncertov s názvom 100 kolies prekvapuje svojím, u kapely nečakaným, elektrizujúcim atmosférickým ántré. O drogovú tematiku sa barmani v minulosti už párkrát obtreli a názov tejto skladby nenapovedá nič iné. Pravdaže, motív slobody často kooperuje aj s touto problematikou. Text však vôbec nie je jednoducho čitateľný, poslucháča núti zamyslieť sa a hľadať v ňom hlbší zmysel.

Svieže bubenícke divadlo

Osobitým rozmerom v rámci takmer všetkých skladieb sú nespochybniteľne originálne a pestré bicie. Že sa budeme môcť tešiť na svieže rytmy nám mohlo byť jasné už z prvej zverejnenej skladby Mladým chýba vojna. Ktovie, čo si púšťa pred spaním v kapele relatívne nový bubeník Matej Ruman, ale vplyvy to budú bezpochyby parádne, možno až prekvapivé. Dôkazom je rytmicky presýtená skladba Štvrndelok popisujúca neviazanosť, textovo ani o centimeter nepresahujúca hranicu bratislavského Starého mesta. Napriek tomu má veľký hitový potenciál - s jej úsmevným textom sa ľahko stotožní ktokoľvek, kto pozná realitu pondelka, ktorý sa nám po bujarom (predĺženom) víkende vysmial.

Je veľká škoda, že na koncertný setlist kapely sa (zatiaľ) nedostala skladba Kvet agátu. Vynikajúca rovnováha nastolená s inštrumentálnou presnosťou na prelome temnejšej slohy, roztancovaného refrénu a pohlcujúcej klavírnej medzihry je dôkazom neustálej nápaditosti. Práve takéto momenty definujú príčinu toho, prečo sa Dýchajúce obrazy tak ľahko neopočúvajú. Aktuálnou otázkou zostáva, čo v zaujímavej metafore predstavuje kvet agátu a či teraz začnú byť v móde stvrdnuté čajové sáčky.



Osobné spovede a intimita na maxime

Aký by to bol album bez pesničky o kráľovnej (v tomto prípade možno skôr princeznej) všetkých tém? Intímnejším textom sa predstavil Jožko Vrabel (všetky ostatné spieva Ďuro Podmanický), ktorý sa na v poradí ôsmej skladbe pasoval za princa. Príjemný a jednoduchý gitarový sprievod, ozvláštnený okrem skvelej hry na bicích aj ozvenovitými ruchmi v pozadí, dokonale ladí k textu, ktorý je tak charakteristický pre frontmana bratislavskej indie-popovej zostavy Vetroplach. Skladba Princ vnáša na album trochu pomalej, nie však nudnej melanchólie a je sympatickým vyjadrením otcovskej lásky k dcére.

Jedným z vrcholov albumu je skladba Len šedá. Z názvu je zrejmé, že ide o smutnú pieseň, ktorá však po pomalom úvode prekvapuje energickým rovným beatom. Oproti predchádzajúcej tvorbe kapely sa výrazne vyhraňuje práve temnejším zvukom, ktorý ale pätici pristane. Od polovice sa v skladbe strieda melancholický gitarový riff, Jurajov podmanivý spev a po ňom nastupujúci pomalý, zimomriavky vyvolávajúci saxofón Pavla Smolára, ktorý molovým doznením zavŕšuje celú pieseň. Skladba je názorným dôkazom toho, že tretí album je najosobnejším a najintímnejším dielom kapely.

Zároveň ide o zatiaľ najlepší album, aký Billy Barman nahrali. Vo svojej pozícii jednej z najpopulárnejších klubových a festivalových kapiel nezaspali na vavrínoch a posunuli sa o kus ďalej. Aj za cenu rizika, že ich stále relatívne mladé publikum nový zvuk plný komplikovanejších rytmov a vyzretosti v aranžmánoch i textoch neprijme. Už po prvých pár koncertoch - generálke nového programu v Nitre a krstoch v Bratislave, Londýne, Brne a Prahe - však bolo jasné, že sa takéhoto scenára obávať nemuseli. Mladým možno chýba vojna, no rozhodne im nechýba chuť objavovať novú hudbu. Parádne odohrané skladby vzali dych, vo všetkých mestách za sebou kapela nechala roztlieskanú halu a na domácom krste si dokonca fanúšikovia texty noviniek spievali už pár dní po vydaní albumu. V prípade Barmanov je skrátka jasné, že akékoľvek sošky, ocenenia či pozitívne recenzie sú už len príjemným bonusom - o ich popularite aj kvalitách sa najlepšie presvedčíte na práve koncertoch.


Billy Barman - Dýchajúce obrazy
(2016, Slnko Records)

1. Sloboda
2. 100 kolies
3. Štvrndelok
4. Dávno nebolo tak ticho
5. Mladým chýba vojna
6. Len šedá
7. Miletička (feat. Vec)
8. Princ
9. Kvet agátu
10. (Jej) sloboda

Vypočujte si celý album na Deezeri:



PS: Po úspešnom koncertnom uvedení albumu bude nasledovať väčšie turné naplánované na jar 2017, na ktorom sa Billy Barman spojí s ďalším výrazným menom slovenskej "popovej alternatívy". Meno sa dozviete čoskoro, zatiaľ môžeme prezradiť len toľko, že taktiež patrí do stajne Slnko Records.

Autor: Matej Kráľ
Foto: Lousy Auber