Zástup kvalitných slovenských debutov koncom júna rozšírila Hmota, nahraná duom Tante Elze. Slnko Records vycítilo talent a chopilo sa ho pomerne zahorúca. Kapela mala na konte zatiaľ len jedno EP a po trojročnej odmlke dokazuje, že sa jej výraz vyvinul do príťažlivo omamnej pesničkárskej polohy.

Formáciu Tante Elze tvoria Veronika Lečková (spev, klávesové nástroje) a Tomáš Prištiak (gitara). Ich debutový album obohatila hosťujúca Marta Laurincová hrou na violončelo, o mix a mastering sa postaral Dominik Suchý. Spomínam si, že zoskupenie mi začiatkom roka 2016 odporučil Peter Hajdin (Hviezda) so slovami, že toto sa mi určite bude páčiť. Obe telesá v tom čase cestovali na "východ" a zastavili sa aj v košickej Tabačke. Po vypočutí aktuálneho nosiča začínam ľutovať, že som sa na spomínaný koncert nedostavil.    

Naliehavosť s minimom nástrojov

Načasovanie vydania na leto asi nebolo tým najvhodnejším riešením, keďže takáto hudba sa hodí skôr na jeseň/zimu, ale porušovanie pravidiel kapelu viditeľne baví. Pritom Hmota sa javí ako chladná a odmeraná iba zovňajškom, hĺbkou výpovede a atmosférou je hrejivá až-až. Poteší hľadačov inotajov, analytikov, vykladačov štyroch rôznych významov. Ide o pesničkárstvo s minimálnym množstvom nástrojov a motívov, piesne sú uhnetené z krehkej hmoty. Na jazyk sa derú pojmy ambient či dream pop, ale akosi to nepasuje ani do jednej škatuľky. Hudbu drží pokope skôr jednotná idea než konkrétny žáner.

Duo sa snaží byť odlišné a celkom sa mu to darí. Vďačiť za to môže originálnej Tomášovej gitare, ktorá pomocou efektov kĺže po elektronických podkladoch a Veronikinmu invenčnému využívaniu klaviatúry s tým, že Marta už len umocní atmosféru. Nástroje sa prekrývajú a vrstvia nezávisle od seba, čo ústi do zaujímavých harmónií. Elektronika neplní úlohu rytmiky, väčšinou v nej absentujú klasické beaty, ktoré by jemnú štruktúru piesní rozbíjali. Syntetizátor vytvára nápaditými zvukmi podmanivú atmosféru a ak sa predsa len dostanú k slovu beaty, majú skôr upokojujúci než tanečný charakter.



Premýšľanie pri textoch nezaškodí

Koncept platne vzdialene pripomína časti dňa - prvé kusy evokujú prebúdzanie, ďalšie naberajú na obrátkach, najakčnejšie pôsobí Včelár a od Každý deň sa zase spomaľuje smerom k snívaniu. "Akciu" však treba brať s rezervou, to sa len Veronika rozhodla, že bude na klavíri hrať o niečo rýchlejšie, čomu sa prispôsobuje priamočiarejšie tempo a monotónna rytmika. Napriek tomu patrí Včelár medzi najpestrejšie a zvukovo najbohatšie skladby. Ak sa kapela chce v rámci ďalšieho vývoja vyhnúť stagnácii, môže sa pridržiavať tohto vzoru, pričom si zachová pôsobivosť i pôvodný pôvab.  

Spev sa odhaľuje v celej kráse takmer vždy a už len preto má Veronika dvojnásobne ťažkú rolu. V tej však obstála na výbornú, je presvedčivá aj vo výškach a silný dojem z jej sympatického hlasu narastá opätovnými vypočutiami. To isté platí o textoch, dnes napísaných už len výlučne po slovensky, ktoré sa dajú zakaždým interpretovať inak. Sú dosť abstraktné a poskytujú veľký priestor na filozofovanie. Niektorí poslucháči môžu namietať, že ide o silené "umenie pre umenie", no po dôkladnejšom naštudovaní sa záver, že ide o prirodzenú básnickú naliehavosť, dostaví sám.

Hmota sa po prvotnom pocite, že počúvate monotónnu masu, formuje v krásny odliatok moderného slovenského pesničkárstva. Skrýva veľa premenlivých pocitov, podnetov na hĺbanie a hudobných vrstiev. Trpezlivé ucho uhranie minimum výrazových prostriedkov. Ich narastajúci pôvab je zárukou toho, že Tante Elze nahrali debut s dlhodobou trvanlivosťou, ktorého tóny pripomínajú čarovný sen, z ktorého sa nikomu nechce zobudiť.

Tante Elze - Hmota
(2017, Slnko Records)

1. Architekt
2. Sova
3. December
4. Dinosaurie stopy
5. Nespi
6. Včelár
7. Každý deň
8. Hmota
9. Leto

Vypočujte si album v službe Deezer:



Autor: Marek Danko
Foto: archív skupiny