Festival Viva Musica! 2012 vyvrcholil operným gala na Bratislavskom hrade v podaní víťazov prestížnej súťaže Operalia – Sonye Yonchevy a Stefana Popa. Dve hodiny trvajúci koncert však bol iba jedným z mnohých vrcholov podujatia, ktoré sa už niekoľko rokov snaží odstraňovať zakorenené stereotypy o klasickej a vážnej hudbe.
Spomínaným vystúpeniam predchádzal otvárací koncert Tribute to Jaro Filip (reportáž), nasledovaný one-man šou Mariána Čekovského a koncertom dvojice Igudesman & Joo, o ktorých si môžete prečítať TU.
Aj opera môže byť mladá a svieža
Hoci klasická hudba je mnohokrát častovaná prívlastkom "vážna" – nemusí tomu tak byť vždy. Festival Viva Musica! sa širokú verejnosť už niekoľko rokov snaží presvedčiť o tom, že tento druh hudby nie je len pre úzky okruh ľudí. To isté platí aj o opere, ktorá nemusí byť len dramatická, ale aj plná elánu – rovnako ako interpreti, ktorí sa jej venujú. Ukážkovým príkladom je dvojica operných spevákov Sonya Yoncheva a Stefan Pop. Na záverečnom koncerte festivalu ukázali, že tento žáner ani zďaleka neupadol do zabudnutia. Možno to konštatovať už len na základe toho, koľko mladých ľudí si ich takmer dvojhodinové vystúpenie prišlo pozrieť.
Sonya Yoncheva už v rozhovore pre Hudba.sk uviedla, že rešpekt je vrcholnou formou komunikácie. Svoje slová potvrdila aj v praxi a so Stefanom Popom vytvorila na pódiu počas duetov z opier Nápoj lásky (Gaetano Donizetti), La Bohême (Giacomo Puccini) či Rigoletto (Giuseppe Verdi) zohratý celok. Za zmienku pritom stojí i výkon dirigenta Mikhaila Tatarnikova a orchestru Viva Musica!, ktorý sa predviedol najmä v intermezze z opery Manon Lescaut a v predohre k Verdiho opere Sila osudu.
Viac fotografií z operného gala
Fenomenálna Iva Bittová, nudný rocker Kennedy
Dramaturgii festivalu Viva Musica! nemožno vytknúť takmer nič. Už niekoľko rokov prináša tím združený okolo Mateja Drličku na Slovensko interpretov, ktorí by sa sem inou cestou dostali len veľmi ťažko. Za všetkých možno spomenúť skladateľa a klaviristu Michaela Nymana či huslistu Nigela Kennedyho.
Najpríjemnejším prekvapením tohto ročníka však nebolo zahraničné meno, ale "domáci" projekt Mater skladateľa Vladimíra Godára v interpretácii Ivy Bittovej, Bratislavského chrámového zboru a súboru starých nástrojov Solamente naturali pod umeleckým vedením svetovo uznávaného huslistu Miloša Valenta. Fenomenálny výkon českej speváčky si vyslúžil najväčší a zároveň i najdlhší potlesk, ktorý zatienil i ovácie početnejšieho publika na Bratislavskom hrade.
Zahraničné meno nemusí byť zárukou úspechu – asi tak by sa dalo popísať vystúpenie formácie Nigel Kennedy Quintet. Hoci Kennedyho virtuozitu možno poprieť iba ťažko, jeho koncert bol pre mnohých ľudí z publika príliš tvrdým orieškom, a to nielen z dôvodu dĺžky. Zatiaľ čo autorské skladby tohto 55-ročného huslistu ohromovali svojou invenčnosťou a nevyspytateľnosťou, jeho interpretácie Bacha boli miestami skôr príťažou, než príjemným spestrením. Rocker Kennedy tak ponúkol rozporuplnú šou, ktorá síce neurazila, no v kontexte celého festivalu nemusela "sadnúť" každému.
Viac fotografií z koncertu Nigela Kennedyho
Najodvážnejší počin organizačného tímu Viva Musica!
Ešte na tlačovej konferencii sa Matej Drlička (riaditeľ festivalu, pozn. red.) vyjadril, že uvedenie diela Svätenie jari od Igora Stravinského je dosiaľ najodvážnejší dramaturgický počin organizačného tímu Viva Musica!. Koncert, ktorý sa konal na Hlavnom námestí v Bratislave, tieto slová iba potvrdil. Treba však dodať, že Filharmónia Bohuslava Martinů a dirigent Juraj Valčuha predviedli obdivuhodný výkon.
Zaplnené námestie si tak mohlo vypočuť dvojicu diametrálne odlišných diel - na jednej strane už spomínané Svätenie jari a na strane druhej dielo Obrázky z výstavy od Modesta Petroviča Musorgskijho. Najodvážnejší počin sa vydaril na výbornú, a tak snáď poslúži aj ako impulz na uvedenie obdobne revolučného diela, ku ktorému by sa inak široká verejnosť dopracovala iba ťažko.
Viac fotografií zo Svätenia jari
Koncert bez jediného slova
Michael Nyman na svojom koncerte v Bratislave nepovedal ani jedno slovo - to však nebolo potrebné. Melódie zo známych filmových snímok ako Wonderland, The Libertine či The Piano ich plne vynahradili. Najväčší potlesk si pritom vyslúžila skladba The heart asks pleasure first z filmu The Piano, ktorú Nyman, rovnako ako ostatné piesne z tejto snímky, odohral osamote.
Počas takmer dvojhodinového koncertu stíhal 68-ročný skladateľ zároveň hrať na klavíri a aj dirigovať svojich spoluhráčov. Hudobný jazyk tohto mnohopočetného zoskupenia napokon opantal preplnenú Starú tržnicu až natoľko, že si publikum vypýtalo dvojicu prídavkov.
Viac fotografií z koncertu Michaela Nymana
"Klasika inak" nie je len frázou
8. ročník festivalu zožal zaslúžený úspech. Niet sa čomu čudovať: profesionálna dramaturgia, tím pre vec nadšených ľudí a špičková organizácia sú atribúty, ktoré by nemali chýbať žiadnemu festivalu. Viva Musica! sa však odlišuje tým, že sa okrem kvalitného programu snaží ponúknuť aj istú pridanú hodnotu – prezentovať mnohými zaznávaný hudobný žáner inak.
Motto "Klasika inak" je v prípade tohto festivalu naozaj mottom, nielen vetou, ktorá pekne znie. Viva Musica! 2012 tak naplnila a v istých ohľadoch i predčila očakávania. Zostáva už iba čakať, s akými menami prídu organizátori na budúci rok.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Zdenko Hanout - Viva Musica! festival
