V posledný aprílový deň spomína svet na niekoľko dôležitých okamihov. Aby som spomenul len jeden, v tento deň sa pred 80 rokmi zabil vo svojom bunkri Adolf Hitler, čo zmenilo dianie na tejto planéte pomerne zásadne.
Od roku 2011 má tento dátum mimoriadny význam aj v hudbe, vtedy totiž UNESCO vyhlásilo 30. apríl za Medzinárodný deň jazzu. Svojím spôsobom sa tento žáner stal tiež veľkou hybnou silou, či už vo svete hudby alebo kultúry ako takej.
Oslava jazzu sa koná každoročne aj na Slovensku a už tradične ju sprevádza vyhlásenie najlepšieho jazzového albumu predošlého roka s odovzdaním ceny Esprit. Minuloročná úroda bola na domácej scéne v tomto žánri naozaj bohatá a porota si musela vybrať svojho favorita spomedzi 27 kvalitných nahrávok (kompletný zoznam nájdete TU).
Zaslúžená víťazka
Posledné dva týždne hlasovalo v rámci ankety na stránke jazz.sk dvetisíc nadšencov žánru. Takmer štvrtinu hlasov dostal jazz-rockový debut kapely DoubleBreak s názvom First Step. Projektu gitaristu Matúša Jarkovského a bubeníka Ľuboša Dvoščáka sa tak ušla cena verejnosti Esprit vo forme grafiky Jakuba Bachoríka, ktorú im počas večera odovzdal Ľuboš Mišún, majiteľ spoločnosti Espirit, ktorá je dlhoročným generálnym partnerom týchto hudobných ocenení.
Zdroj: Rudolf Baranovič
Medzinárodná odborná porota zložená z hudobníkov, promotérov či riaditeľov jazzových klubov a festivalov zase vybrala za najlepší počin vlaňajška nahrávku Sisy Fehér – Mammatus. Priznám sa, že za mňa nešlo o veľké prekvapenie. Ide totiž o fenomenálny album, ktorý je veľkým prínosom pre slovenskú aj svetovú scénu a cenu dostal určite zaslúžene, aj keď silných adeptov bolo viacero (niektorých spomínam na konci článku).
Prečítajte si tiež: Podmanivý hudobný svet Sisy Fehér i nádej v labyrinte doby
Nahrávka vyšla pod záštitou Slnko Records a okrem v Prahe pôsobiacej hudobníčky na nej pracovali klávesák Vojtěch Procházka, na trubkár Oskar Török, trombonista Štěpán Janoušek, basák Miloš Klápště, bubeníci Marek Urbánek a Jakub Kačic a gitarista Štefan Szabó.
Víťazka si cenu nemohla prísť prebrať osobne kvôli dôležitejším povinnostiam, keďže sa stala dvojnásobnou mamičkou. Vyzdvihol ju tak za ňu Oskar Török, ktorý sa tak na pódiu v tejto pozícii ocitol druhý mesiac po sebe. V marci totiž za svoj projekt Oskar Török Sextet prevzal cenu Jazzová nahrávka roka na Radio_Head Awards. Zjavne to však vie so svojím nástrojom lepšie než so slovami, keďže na moderátorovu otázku, ako vníma album Mammatus z hľadiska poslucháča, odpovedal krátko: "Veľmi kvalitne". Ocenenie mu odovzdal šéf poroty, ktorý je držiteľom niekoľkých cien Grammy, Marcelo Woloski.
Zdroj: Rudolf Baranovič
Sisa Fehér so Snarky Puppy?
Argentínsky hudobník je známy najmä ako perkusionista kľúčovej americkej jazz fusion kapely Snarky Puppy. Woloski mi v rámci krátkeho rozhovoru prezradil, že na novej hudbe vie oceniť predovšetkým to, ak počuje, že to muzikanti myslia úprimne a nie je za tým kalkul. "Mám rád, keď je tam niečo prekvapujúce a keď tým hudobníci aj riskujú a snažia sa posúvať limity. Keď robím hudbu, tiež sa snažím dať do toho vždy niečo nové, čo som predtým nerobil, a riskovať," povedal.
No a takým albumom je podľa neho aj víťazná nahrávka od Sisy Fehér, ktorá bola jeho osobným favoritom. "Chcel som to počúvať a čakal som, čo sa bude diať ďalej. Myslím si, že to je veľmi úprimný a veľmi dobre urobený album. Všetky kompozície sú originálne a jedinečné. Sisa má v hlase tú potrebnú naliehavosť a, neviem či to je vhodné povedať, ale jej prejav má gule," povedal Woloski s tým, že by si s hudobníčkou v budúcnosti určite rád zahral. "Čo som od nej počul, je skvelé. Určite to má svoje miesto na svetovej scéne," dodal.
Takto znel nedávny koncert s albumom Mammatus v Bratislave, z ktorého sme vám priniesli reportáž.
Pri hodnotení víťaznej nahrávky nešetril chválou ani dramaturg a umelecký riaditeľ drážďanského Jazzclub Tonne Steffen Wilde: "Milujem sviežosť, ktorú aktéri albumu preniesli do rozmanitej a mnohotvárnej hudby. Objavuje sa tam všeličo, čo dokáže zaujať aj nových jazzových poslucháčov: od neo-soulu po strhujúce jazzrockové pasáže.“ Nahrávka Mammatus očarila aj Martynu van Nieuwland, umeleckú riaditeľku festivalu Music Meeting v holandskom Nijmegene: „Nádherné rozprávačstvo korešpondujúce s hudbou. Komplexnosť hlasov a zvukových vrstiev podporená špičkovými inštrumentalistami."
Názov albumu Mammatus označuje špecifický typ mrakov, ktoré sa zvyčajne nachádzajú pod veľkým búrkovým mrakom tesne pred jeho rozpadom a niekedy bývajú aj predzvesťou tornáda. Myslím si, že toto je presne ten prípad a na tento metaforický meteorologický jav si bude scéna aj hudobníčka pamätať dlho. Album je mimochodom veľmi svieži, moderný a miestami zdravo temný.
Cestovanie v čase
Počas galavečera v Divadle Aréna pod vedením moderátora rádia Devín Romana Bomboša zahrali krátky set traja nominanti. Medzi jednotlivými minikoncertmi sa predstavilo vždy deväť albumov. Prvým vystupujúcim bol projekt rodáka z Nových Zámkov klaviristu Ľudovíta Kotlára s gitaristom Pavlom Berezom.
Bol to rázny štart večera, v štýle severského jazzu. Bohaté aranžmány dokresľovalo sláčikové kvarteto Spectrum Quartett. Počas poslednej skladby sa k hudobníkom pridala na píšťale aj Sisa Michalidesová, ktorá priniesla, ako to má vo zvyku, do hudby svojský živel. Bolo to skvelé vystúpenie a najviac ma dostala skladba z pera Berezu s názvom Melina, v ktorej sa predviedol na "godinke" s nylonovými strunami.
Zdroj: Rudolf Baranovič
Po jazze s moderným strihom prišiel na rad starý známy big band Bratislava Hot Serenaders, ktorý poslucháčov vrátil späť v čase zhruba o storočie. Predstavil svoj nový album Smile pomenovaný po skladbe Donalda Heywooda. Musím uznať, že to, čo robia títo páni, je veľmi dobre premyslené a geniálne.
Skladby od Georgea Gershwina, Gejzu Dusíka či Karla Elberta znejú v ich podaní autenticky a keď si človek zatvorí oči, naozaj sa ocitne v inom období. Bavili ma aj standupy bandleadra Juraja Bartoša, z ktorých bolo cítiť dlhoročnú spoluprácu s Milanom Lasicom a niekedy vyzneli úplne akoby ich povedal sám Lasica.
Zdroj: Rudolf Baranovič
Večer uzavrel jazzový bard Peter Lipa, ktorý v minulom roku vydal prierezový album k jeho okrúhlemu výročiu Peter Lipa Symphony 80. Organizátor Bratislavských jazzových dní scénu stále pozorne sleduje, avšak priznal sa, že mu už niektoré nové mená na zozname nič nehovoria. "Boli tam asi dva tituly, ktoré som absolútne nepoznal. Bola to rana pod pás. Musím si to rýchlo doštudovať. Veľmi ma to mrzí a budem sa tomu venovať," sypal si popol na hlavu hudobník.
Zdroj: Rudolf Baranovič
Farebná paleta
Ročník 2025 bol na slovenskej jazzovej scéne naozaj silnou sezónou, ktorá ukázala, že pod pojem tohto žánru sa toho zmestí naozaj veľa. Na záver by som teda ešte rád vyzdvihol niekoľko mojich ďalších favoritov a favoritiek. Patrí medzi ne napríklad aj album Fatal Gulp od víťazkinej menovke Sisy Michalidesovej. Je to uletený, miestami až avantgardne pôsobiaci príbeh inšpirovaný životom tajomnej travičky Giulie Tofany zo 17. storočia.
Svoje dielo posunul vpred aj jeden z mojich ďalších oblúbencov Tibor Feledi, ktorý so svojím Kairos Quintetom nahral dvojalbum – More / Less. Ten údajne zachytáva obdobie počas posledných štyroch rokov od začiatku pandémie. Ide o zaujímavý zvukový experiment a bohatý audio zážitok.
Na svoje si prídu aj nadšenci folklóru, respektíve jeho snúbenia s jazzom. Príkladom je nahrávka od formácie SOLE – Elos či Balkánske stopy od Petraš Projektu, na ktorých počuť aj saxofonistu Nikolaja Nikitina. Ten je aj súčasťou spomínaného albumu Oskar Török Sextet. Tým, ktorí majú radšej modernejší, elektronicky ladený jazz, zase odporúčam projekt Laser Sights od talentovaného slovensko-talianskeho bubeníka, aktuálne študujúceho na bostonskej Berklee College of Music, Mattiu Müllera. Víťaz, resp. víťazka však môže byť len jedna a porota určite nevybrala zle.
Zdroj: Esprit
Bývalú riaditeľku festivalov Gardens of Sounds a JazzArt v Katoviciach oslovila aj nahrávka Behind the Frozen Window minuloročného laureáta ocenenia Esprit, gitaristu Davida Kollara: "Inšpiratívny a inšpirujúci album. Zrelá prepojenosť obrazu s poéziou prenesená do jednotiaceho lyrického dialógu."
Redaktor rakúskeho rozhlasu ORF Ö1 Johann Kneihs zasa ocenil projekty v mainstreamovom duchu. "Opäť, ako sa dalo očakávať," napísal o albume Big City Moods medzinárodného ansámblu Lukáš Oravec Orchestra, "zomknuté aranžmány a zanietená hra všetkých zúčastnených". Rovnaká nahrávka zaujala aj hlavného porotcu Marcela Woloskiho: "Album plný prekvapení, ktoré doslova nabádajú k zvedavosti, čo bude nasledovať. Sólisti sú úžasní, nehovoriac o produkcii, ktorá je jednoducho skvostná." Charizmatického argentínskeho perkusionistu nesmierne oslovili aj "objavné sóla i sprievody, ako aj úžasné aranžmány sláčikových nástrojov a piesne, ktoré doslova žiaria" na albume (N)evergreens II. trubkára Juraja Bartoša.
Autor: Tomáš Garai (+ citácie porotcov z tlačovej správy)
