Gitarista a skladateľ David Kollar zverejnil v prvý deň roka 2024 sériu osobitých zhudobnených poém pod názvom Behind The Frozen Window / Za zamrznutým oknom. Jeho aktuálnu umeleckú destináciu môžeme vnímať ako preskúmavanie nepoznaného terénu, keďže podobným formátom sa doteraz vyhýbal a k poslucháčom prehováral skôr mimoverbálne.

"Tento album je hudobnou poviedkou, ktorú som skomponoval začiatkom decembra, keď u nás napadlo veľa snehu. Spoza okna som pozoroval zamrznutú krajinu a čítal pritom básne môjho priateľa Valerija Kupku," spomína David Kollar na moment inšpirácie. "Rozhodol som sa tieto večerné chvíle zhudobniť a spolu s mojou dcérou Barborou ponúknuť jeho básne v dvoch jazykoch: slovensky a anglicky. Každý z týchto jazykov má svoju vlastnú melodiku a dynamiku. Súčasťou albumu je aj moja adaptácia skladby Rjúičiho Sakamota z filmu The Revenant. Sakamoto miloval poetiku Andreja Tarkovského, rovnako ako ja. Navyše sa film The Revenant odohráva v zime…"    

Na ploche šiestich, prevažne akustických trackov, hudobník reflektuje stavy blízke a vzdialené zároveň. Svoje pocity verbalizuje prostredníctvom poézie Valerija Kupku, slovenského básnika a prekladateľa, naslovovzatého odborníka na ruskú literatúru, výtvarné či filmové umenie posledných dvoch storočí. Drásavá Kollarova hudba aj Kupkova poézia oscilujú medzi pôvodným archetypálnym a novým a sú plné protirečivého diania, ktoré sa odohráva na vonkajšom chlade a v príjemnej atmosfére domova, na hranici pominuteľného a večného.

Tvorivý proces plný pochybností

Utišujúci inštrumentálny prológ Behind The Frozen Window / Za zamrznutým oknom prechádza do postupne kulminujúcej a gradujúcej poémy Na maminej dlani / On my Mother's Palm. V nasledujúcej skladbe Freeze the Last Smiles / Zmrazenie posledných úsmevov znie anglická podoba rovnakej básne v podaní hudobníkovej dcéry Barbory Kollarovej.

"Pôvodne som sa pokúšal o recitáciu v oboch jazykoch, ale nebol som s tým spokojný. Viedol som o tom dlhé rozhovory s mnohými priateľmi, napríklad s poľskou režisérkou Martynou Łyko, s ktorou som nedávno spolupracoval na hre Juliusza Słowackého Maria Stuart v divadle v Rzešove. Tá ma uisťovala, že dôležitá bude autentickosť, keďže napríklad aj prejav Boba Dylana či Toma Waitsa má ďaleko k perfekcionizmu. Je to predovšetkým moje okno, môj príbeh a moja atmosféra," opisuje David Kollar svoje pochybnosti pri tvorbe prvej nahrávky, na ktorej vo väčšej miere využíva aj svoj hlas.

Do intímnej komunikácie Davida a Barbory, otca a dcéry, mužského a ženského princípu, vstupujú v záverečnej skladbe Drops of Rain / Kvapky dažďa renomovaný nórsky trubkár Arve Henriksen a americký zvukový mág Rick Cox. Práve títo špičkoví majstri svojho remesla zosobňujú pomyselný bod (akýsi "deus ex machina"), na ktorý sa mohol slovenský umelec, zahltený množstvom nápadov, bezpečne uprieť.

"Počas nekonečných hľadaní najlepšieho tvaru som mával frustrácie, a práve tie som využil v špeciálnych, zatiaľ nezverejnených trackoch. Nahral som niekoľko svojich telefonátov s blízkymi ľuďmi, od ktorých som očakával spätnú väzbu. Zaznievajú tam najmä beznádej, frustrácie či pochybovania. Arve Henriksen moju pôvodnú verziu prestrihal, niektoré hlasy prekryl a na povrch tak vyplávali nové súvislosti. Neskôr ich vydám ako samostatný album Calls, na ktorý som oslovil mojich stálych spolupracovníkov – trubkárov Erika Truffaza a Paola Ranieriho, ako aj bubeníkov Gergőa Borlaia a Marca Minnemanna," prezrádza Kollar.

Dovtedy si však môžeme vychutnávať unikátne pohľady Davida Kollara cez zamrznuté okno. Tie vyšli 1. januára 2024 ako vôbec prvý domáci album roka s unikátnou severskou obálkou samotného autora v limitovanej CD edícii alebo v digitálnom formáte na Kollarovom Bandcampe.

Redakciu Hudba.sk informovala manažérka Davida Kollara Anita Pócsová. Správu sme upravili.